TRNAVA. Bežecký klenot z Oravy Martin Rusina odštartoval kalendárny rok vo veľkom štýle. Celú zimu sa poctivo pripravoval, aby formu ideálne načasoval na majstrovstvá Slovenska v polmaratóne. „Posledné týždne pred pretekami som sa na tréningoch trápil. Proste jeden deň perfektne a ďalších desať nič. Prekonal som koronu a moja výkonnosť bola ako na hojdačke. A to musím priznať, že v januári som mal najlepšiu formu v živote. Vlastne od jesene mi to neskutočne behalo.“

V príprave zvolil rodák z Námestova aj vysokohorské podmienky. „V rámci home office som absolvoval 14 dní na Štrbskom plese. Bolo síce extrémne veľa snehu a nedalo sa behať rýchlo, no oddýchol som si a nabehal som poctivý objem.“
V závere to dal na Sagana
Majstrovstvá Slovenska v polmaratóne sa konali v Trnave. Zaujímavosťou je, že sa bežali v areáli Stellantis, kde sa vyrábajú autá. „Absolvovali sme štyri okruhy po päť kilometrov,“ hovorí Martin Rusina. „Silno fúkalo, preto sa v mojom podaní striedali kilometre 3:12 a 3:25 minúty.“
Vicemajster Slovenska na tejto trati z roku 2020 sa celé preteky držal v päťčlennej skupine, ktorá sa pohybovala hneď za Marekom Hladíkom. „Na pár svetlých okamihov som sa celý čas skrýval za skupinkou v silnom protivetre. Mrzí ma, že som chlapcov, s ktorými dennodenne trénujem, neprestriedal. Proste som si neveril. Čakal som,kedy mi dôjde sila.“

Posledné tri kilometre sa začalo špekulovať. Nikto nechcel potiahnuť v protivetre. Všetci chceli pošetriť sily na záver. Bežec z Námestova nejaké sily ušetril a nastúpil 1,2 kilometra pred cieľom. „Priznám sa, dal som to na Sagana. Udržali sa so mnou iba dvaja pretekári. Ostatní začali odpadávať.“ Martin Rusina zvádzal boj o medailové priečky s dvomi triatlonistami – Šimonom Wahlandtom a Ondrejom Kubom. Napokon v zdrvujúcom finiši na oboch nestačil. Na druhého Šimona stratil päť sekúnd a na bronzového Ondreja jednu sekundu. „V cieľovej rovinke mali viac síl, boli rýchlejší. Tam som ja narazil na svoje rýchlostné limity. V podstate som rád, že to na medailu nevyšlo. Nezaslúžil by som si ju.“
Teší aspoň nový osobák
Čo však môže nášho najlepšieho bežca z Oravy tešiť, je víťazstvo v súťaži družstiev (BMSC Bratislava) a nový osobný rekord na polmaratónskej trati. Oproti Košiciam, kde zabehol čas 1:10:48, si polepšil o ďalších 42 sekúnd. „S osobákom som spokojný, s prevedením pretekov absolútne nie,“ hovorí. „Na preteky som šiel čisto s ambíciami overiť si, ako som na tom reálne. Na niektorých tréningoch sa mi zdalo, že ani neviem ukladať nohy pred seba a nieto ešte bežať rýchlo. Sám tomu nerozumiem. Taktiež mne takýto ostrý začiatok sezóny nevyhovuje. Prvé preteky a hneď majstrovstvá v polmaratóne, teda moja hlavná špecializácia.“
Martin Rusina bude mať možnosť na reparát na polmaratóne v Bratislave, ktorý sa beží 3. apríla. „Nie sú to preteky na osobáky. Beží sa cez mosty a hodne tam fúka. Tentokrát však odbehnem preteky tak, aby som bol spokojný sám zo sebou. Samozrejme, sa pokúsim posunúť osobák.“

Mysľou je už náš skvelý športovec aj pri podujatiach Oravskej bežeckej ligy. „Zatiaľ nie sú žiadne dátumy, ale veľmi sa teším. Veľmi by som chcel, aby sa v lete bežalo z Roháčov do Podbiela. Páčili sa mi tieto preteky.“
Pri mene Martina Rusinu figurujú už množstvá súťaží, ale maratón ešte žiadny. „Keď zbehnem desiatku pod 32 minút a polmaratón pod hodinu a desať minút, začnem nad tým rozmýšľať. Chcem na jeseň vyhrať polmaratón v Košiciach. Potom ďalší rok už asi pôjdem na to. Myslím, že čím dlhšie trate, tým pre mňa lepšie. Neviem zrýchľovať, ale viem bežať rovnomerne. Maratón by mohol byť mojou dominanciou, ale je to predsa len 42 kilometrov.“