Organizovaný futbal v Breze oslávi budúci rok sedemdesiatku, no už v januári tohto roku si v klube pripomenuli jedno krásne jubileum. Znie to možno až neuveriteľne, ale 30 rokov šéfuje miestnemu futbalu veľký srdciar Stanislav Papajík. „Ja robím futbal pre potešenie, nie aby som zarábal. Prežil som si už pády i vzostupy. Niektorí 30-roční chlapci ešte neboli ani na svete, keď som zobral futbal v Breze.“
Jušiho príbeh nemusí byť posledný. Prezident klubu vidí v japonských futbalistoch veľký potenciál. Prídu ďalší Čítajte Dostal futbal do vienka
Stanislav Papajík veľa toho na zelených trávnikoch neodohral. Mal zdravotné problémy, ktoré mu to nedovoľovali. „Prekonal som silný zápal pľúc, kvôli čomu som nevydržal hrať celý zápas. Mal som techniku, ale kondícia nebola kvôli tomu hendikepu najlepšia.“
Pri spomienkach na mladosť si vždy vybaví odhodlanie chlapcov, ktorí nepoznali prekážky. „V sobotu sme kosili, hrabali a starali sa o gazdovstvo. Boli sme šťastní, keď sme mohli ísť o šiestej večer si zahrať futbal. Ihrisko sme kosili kosami šiesti chlapi. To boli iné úplné podmienky. Dnes stačí hráčom iba prísť a obliecť sa. Všetko majú pripravené.“
Ďalej sa dočítate
Kedy prišiel ten impulz stať sa predsedom?
Na koľkých zápasoch už fandil svojim chlapcom?
Kedy majstrovský zápas vymešká?
Je futbalovou fanúšičkou aj jeho manželka? Púšťala ho na futbal?
Ako vníma, že okolité dediny robia vyšší futbal?
Akú má zásadu pri výchove mládeže?
Čo ho drží ešte vo funkcii predsedu? Dokedy plánuje zastávať túto funkciu?
