DOLNÝ KUBÍN. Slovenskom sa v súvislosti s vojnou na Ukrajine prevalila vlna solidarity a pomoci, no postupne opadáva. Materiál z humanitárnych zbierok sa takmer minul, už ho nie je dostatok ani pre tých utečencov, ktorí ostali na Slovensku.
Dnes uplynuli tri týždne od príchodu prvých Ukrajincov utekajúcich pred vojnou, no štát stále nezareagoval primerane. Bez dobrovoľníkov by Slovensko utrpelo veľkú blamáž. No aj ich možnosti a ochota prudko klesajú.
Skúsenosti z terénu
„Ľahko sa niekomu hovorí od stola, ale s touto situáciou nemáme skúsenosti. Riešime veci, o ktorých tam hore ani netušia,“ opisuje situáciu s utečencami z Ukrajiny Adriana Bellová, riaditeľka Strednej odbornej školy polytechnickej v Dolnom Kubíne Kňažej (SOŠP).
“Červený kríž nevyrába potraviny, nemáme sklad potravín, môžeme posunúť len to, čo dostaneme, no takto sa dlho existovať nedá. Už nemáme čo posúvať.
„
Na internáte s kapacitou sto lôžok, ktorý nebol dlhšiu dobu využívaný, sú od 9. marca utečenci, teraz ich je približne sedemdesiat.
„Môj nadriadený povedal, že veď keď sa dostal ten človek z Ukrajiny až tu, tak je hádam dostatočne zrelý, aby sa dostal na pohotovosť,“ pokračuje riaditeľka.
„On vôbec nechápe, že je tu veľká jazyková bariéra. Títo ľudia sa ocitli na úplne neznámom mieste. Máme tu hluchonemých, invalidov, imobilných, nemajú peniaze. Ako sa taký človek dostane v noci na pohotovosť, ako vybaví veci na úradoch?“ pýta sa.
Na Orave zriadili prvú ambulanciu pre deti z Ukrajiny Čítajte Bez dobrovoľníkov by to nezvládli
Počet ubytovaných v SOŠP sa priebežne mení. Na sprevádzkovanie internátu a pomoc utečencom museli všetci zamestnanci vynaložiť veľké úsilie.
