Streda, 23. jún, 2021 | Meniny má SidóniaKrížovkyKrížovky

Symbolika a nevinná krása sa rodí so Zlomom na aktivačných prácach

Na počiatku boli verejnoprospešné, po novom aktivačné práce a na konci – teda vlastne dnes – zóna oddychu.


Nezamestnaným v Habovke sa zdalo komickým zametať ulice pred domom suseda, keď si v dedine každý uprace nielen pred vlastným prahom, ale ešte aj štát- nu cestu vyzametá, a tak dnes už bývalá zástupkyňa starostu Oľga Bažíková navrhla vybrať sa do kopcov a vyčistiť Brežnú cestu. Aj vyčistili. A potom prišiel ZLOM. Založila občianske združenie, fungujúce bez akýchkoľvek prostriedkov s rovnomenným názvom a cieľom pomáhať jednotlivcovi i rodine v ich vlastnom prostredí. Skrátka pomáhať ľuďom, aby sa našli sami v sebe, v prostredí, v ktorom žijú. My v Zlome sme na to, aby sme človeku, ktorý to potrebuje, pomohli dostať sa na tú štartovaciu čiaru. Žijeme v spoločenstve, jeden druhého potrebujeme. A potom – potrebujeme aj prírodu. Musíme sa naučiť chrániť si ju a žiť s ňou. Lebo po nás tu príde aj ten druhý.
A tak nezamestnaní aj po vyčistení spomínanej cesty zostali v prírode...

Skryť Vypnúť reklamu

Reč symbolov
Vyjdete dvesto metrov nad Habovku po pravej strane Kobylieho potoka – zľava na vás hľadí Bučník, sprava Poľanky. A zurčiaci potok, vymašľovaný lavičkami, skalami ako keby ich vymaľoval, len vábi a vábi. Len on a spev vtákov prerušuje ticho prichádzajúce zo zelenej hory, ktorá dnes nefajčí – ten opar oproti je z ohňa stúpajúci dym. Pod nohami sem tam začvachce vodou opitý mach, lebo kyprá studnička je hen, iba o pár krokov pred vami. Ľavou rukou sa držíte potoka a pravá? Na opracovanej infotabuli visí ruženec, ktorý sa do pravej priam žiada. Pár desiatok metrov opúšťate chodník s drevenými tabuľkami – na každej je rímska číslica – až prídete k mostíku. Za ním päť krát desať schodov a za nimi desať drevených, zo pňa zhotovených stoličiek. Je vám jasné, že nápis ružencové schody pri ruženci „sedí“. Vlastne všetko je tu akoby symbolické. Miesto v tvare ru- ženca, povyše, na rozľahlej čistine vpravo krmelec - jasle, vľavo kríž, vpredu dolina v tvare slzy (určite radosti). Narodenie, ukrižovanie, zmŕtvychvstanie. Vľavo kopec Bučník, vpravo Poľanky, vpredu Osly (od slova osla, kameň na brúsenie kosy, majúci tvar slzy, pozn. red.), Tri kopce sa spájajú. Uvažujúci človek tu vo všetkom nájde symboly. Vlastne aj krížová cesta popri potoku je iba akoby symbolická. Číslo a krížik na strome. Ak chceš, rozjímaj o umučení. Ak nie, rozjímaj o sebe. Alebo len tak – oddychuj. Si tu sám. Spoločnosť ti robí iba ticho, potok, vtáctvo, nevinná príroda. Taká nevinná, akoby tu ani ľudská noha nebola vkročila.

Skryť Vypnúť reklamu

Osemnásť rokov bez výplaty
Dym stúpajúci ponad horu prezradil, že tu predsa nájdeme ľudské bytosti. Oproti od ohňa beží brechajúce psíča a trojica pracujúcich dvíha zrak od roboty. Ženy z potoka vynášajú haluzie a hádžu na oheň, muž „bieli“ žrď, akoby sa chystal stavať máj. Martin Jurina pripravuje materiál, chystá sa postaviť tu altánok. Skúsil to pri spracovaní kalamity v Tatrách, ale vraj si musí založiť živnosť. Prišiel pomôcť sem. Má vlastnú predstavu budúceho diela a materiál si už vyhliadol.
Na čistení potoka a pretváraní prostredia v rámci aktivačných prác od samého začiatku, teda odvlaňajška pracuje Anna Jurinová. „Mám 55 rokov a do roboty ma už nikde nezoberú. Nuž chodím tu ako nezamestnaná, aspoň dajaká koruna príde do domu. V lese je radosť robiť. Vymýšľame, ako ktorý kameň uložiť, aby to tu pekne vyzeralo a páčilo sa tým, čo tu prichádzajú. Aj keď vyťahovať z potoka ťažké skaly a korene stromov nie je neviemčo. Tŕne nám neraz prebijú čižmu i rukavice. Konáre a zbytočné drevo hádžeme na oheň, ktorý uhášame, keď končíme robotu a vraciame sa domov. Ale neraz prídem z domu podvečer pozrieť, či pahreba ešte netlie, aby sa niečo nechytilo. Popol je z nej veľmi dobrý. Sem-tam si ho berieme vo vreci domov, ako hnojivo. Keď prídeme domov, sme samý dym. Ale čo, údené sa neskazí“, zavtipkuje. A čo, ak začne pršať, zaujíma nás. „Schováme sa pod strom. Ale keď začne trieskať, letíme do dediny, srdce máme až v krku“, opisuje svoje pocity Anna Jurinová.
Ďalšia pracovníčka na aktivač- ných prácach – Margita Žofiaková si všíma viac robotu ako náš rozhovor. Už osemnásť rokov nevie, čo je to výplata. Za túto činnosť tiež nedostáva ani korunu, len čo za ňu štát platí sociálne a zdravotné poistenie. „Mám veľmi rada naše Roháče, tunajšiu prírodu. To je naša hrdosť“, hovorí. „Aj v nedeľu si hocikedy s deťmi vyjdem na výlet do Roháčov, nemám hôr dosť ani počas pracovných dní. Ten potok sa mi teraz po vyčistení a úprave veľmi páči. Ľuďom je tu dobre. Nedávno sme videli skupinku Čechov ako tu oddychovali. A slzy sa im kotúľali z očí. “

Skryť Vypnúť reklamu

Treba ich ešte
„aktivovať“?
Na aktivačných prácach pri čistení Kobylieho potoka pracuje desať ľudí. Muži pília a napílené haluzie i poškodené stromy ženy pália na ohni. Mimochodom: pojem aktivačné práce tu vychádza na posmech. Znamená totiž niečo ako povzbudenie ľudí do pracovnej aktivity, skrátka aby nestratili k práci vzťah. Ľudia na „aktivačných prácach“ v Kobyľom potoku pracujú, aj keď majú práve voľno, aj keď za túto ťažkú prácu nedostávajú ani korunu. Sú tu radi, lebo pretvárajú tento desiatky rokov zdevastovaný, podľa porastu pred nami ešte neupravený, divý potok na oázu. Pretvorili tento dnes už krásny kúsok prírody pod nimi podľa vlastných predstáv. Hýria nápadmi, spoločne ich dotvárajú a za sebou nechávajú vlastné dielo. Odpracovali tu niekoľkonásobne viac hodín než môžu urobiť za dva roky po desať hodín týždenne!

„Podpísaný“ odpad
Chcú Kobyliemu potoku vrátiť minulosť, urobiť ho ešte krajším. Veď vraj kedysi pred vyše piatimi desiatkami rokov tu ľudia chodili za oddychom, na čučoriedky, variť rodinné guláše. Donedávna, a ešte vraj i dnes doň na vlečkách za traktorom vyvážajú smeti a ostatný domový odpad, ktorý je podľa vyhodených školských zošitov dokonca „podpísaný“. Desiatka pracovníkov od minulého roka vyčistila približne 2 km potoka i jeho okolia. A keď sme už pri tom neporiadku: ten úplne na začiatku chodníka ponad dedinu veru nenapovedá, že len o niekoľko metrov ďalej je príroda ešte panna! A ešte jeden kontrast sa nám žiada spomenúť v súvislosti so spomínanými „aktivačnými prácami“ na čistení spomínanej zóny oddychu nad Habovkou. Nezamestnaní pozvali „na kontrolu“ vlastnej aktivity v teréne samotných pracovníkov úradu práce. No povedzte, nie je to v tomto prípade s tými „aktivačnými prácami“ akosi všetko naopak?

Leto v Zlome
Aj im samotným, ľuďom, pracujúcim na zveľaďovaní prírody sa páči vlastné dielo, s ktorým sa chcú podeliť s každým, kto ho prijíma v úcte. Neraz tu nájdu turistov zahĺbených do vlastného ja. Srdcia sa v tichu pozdravia a každý si v tom údolí ticha hľadí svojho.
Doteraz vyčistený priestor tvorí malý okruh oddychovej zóny. Po jeho dokončení chcú pokračovať v diele vybudovaním stredného okruhu s názvom Po pastierskych chodníčkoch. Bude siahať až tam, kde boli kedysi napájadlá pre dobytok – žľaby. Vybudovaním veľkého okruhu oddychovej zóny, ktorý sa napojí na hrebeňový chodník prechádzajúci Skorušinským pohorím od chaty Oravice po Nižnú chcú prácu dokončiť.
„Nie každý má fyzicky na to, aby sa vybral na Rroháče“, hovorí predsedníčka OZ Zlom Oľga Bažíková. Sú ľudia, ktorí chcú stráviť čas v podhorí, v tichu prírody a pre nich máme snahu pripraviť ďalšie dva okruhy oddychovej zóny. Naše dielo má slúžiť nielen dospelým ale i deťom. Z opačnej strany potoka si návštevníci môžu posedieť na deke, opiecť špekáčiky... Pre deti organizujeme v oddychovej zóne podujatie Leto v Zlome s kvapkou rosy, v zime je to podobná akcia na snehu. Prvým letným podujatím tu bolo stretnutie detí škôl Studenej doliny pri príležitosti ich dňa. Učiteľky si mohli oddýchnuť a deťom sa venovali členky nášho združenia. Aktívne ich zabavili rôznymi súťažami, tvorivou činnosťou, ponúkli občerstvením. Počas celého leta sem môžu deti prichádzať. Tie zo Studenej doliny už systém – práca, tvorivá zábava – poznajú.“
A ak sa niekto ešte na záver nášho rozprávania zamýšľa nad otázkou, prečo sa vlastne občianske zdru- ženie ZLOM zaoberá fyzickou prácou, keď môže pôsobiť aj inak – pomáhať morálnou podporou, útechou, dobrým slovom, modlitbou tým, ktorí psychicky, možno i morálne padli a potrebujú zdvihnúť, pokúsime sa odpovedať úplne pragmaticky: ide o prácu v teréne podľa projektu. Ak sme odpovede pracovníkov pri pálení haluzia zreprodukovali správne, ZLOM by sme už mali „cítiť v ovzduší“. A ak to ešte nie je dokonalé – nuž, povyše Habovky, po pravej strane Kobylieho potoka, medzi Bučníkom a Poľankami...

+++
Mimochodom, práve z Poľanok vracajúceho sa hubára sme oslovili pri odchode z doliny. V Habovke ho vraj volajú Postrach hríbov. Števo Ráztočný v ten deň veľa toho ešte nenašiel. Nejaké modráky, kozáky a kremenáče. Ale po Petrovi a Pavlovi už vraj budú! Pred štyrmi rokmi vraj našiel 115 hríbov, a raz, keď sa vracal z hory, mu pani Mačňáková hovorí: „Ale do tých, čo nezbieraš, napríklad bedlí, nekopeš...“
„Zanedlho som jej priniesol 26 bedlí. S takými klobúkmi“ ukazuje, vystrúc ruky a zakliniac prsty oproti sebe. A najväčší hríb, čo vraj našiel Števo Ráztočný, hubár, robiaci nám pár desiatok metrov spoločnosť, vážil 2,87 kg, priemer klobúka mal 48 a výšku 47 centimetrov. Bolo to na Poľánkach. A je to vraj pravda. Tak, príjemný oddych cez leto. Každému taký, aký mu vyhovuje.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kde sa dá elektromobil nabiť a za koľko? Veľký prehľad nabíjania
  2. V centre Bratislavy vznikajú apartmány určené na predaj
  3. Kam patria rolky z toaletného papiera? Dávať dole etikety zo sklenených nádob?
  4. Vedci z BMC SAV vo vlakoch nový koronavírus nenašli
  5. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  6. Od 1. septembra je predprimárne vzdelávanie povinné
  7. Ako ochrániť svoje peniaze pred infláciou
  8. Nemecko-slovenská spoločnosť ETL/GR je už v desiatke najlepších
  9. Výber auta na lízing môže byť slobodnejší, ako ste si mysleli
  10. Česi vynašli revolučné tričká, na ktorých nie je vidieť pot
  1. Koniec čakania na kuriéra
  2. Čo by som urobil inak, keby som znovu staval dom?
  3. Prvé mesiace 2021 vzrástol počet susedských sporov
  4. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  5. Václav Vydra: Ako nedostať pokutu v úseku kde je meraná rýchlosť
  6. Česi vynašli revolučné tričká, na ktorých nie je vidieť pot
  7. Holenie je umenie. A vy môžete byť jeho majstrom
  8. Od 1. septembra je predprimárne vzdelávanie povinné
  9. Nemecko-slovenská spoločnosť ETL/GR je už v desiatke najlepších
  10. Viete, prečo by nás mala zaujímať ochrana biodiverzity?
  1. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 11 439
  2. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku 8 640
  3. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku 7 008
  4. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 5 544
  5. Stiahnite si stovky e-kníh 5 486
  6. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 3 898
  7. Crème de la crème po slovensky 3 259
  8. Nový Volkswagen Polo je najšikovnejšie malé auto 2 955
  9. Kde sa dá elektromobil nabiť a za koľko? Veľký prehľad nabíjania 2 767
  10. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 2 531
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Za týmito dverami napadol syn nožom svoju matku aj brata.

Miroslav zaútočil na svoju rodinu nožom, zraneným išlo o život.


11 h
Katarína Marettová (vľavo) potvrdila dobrú formu v Košiciach.

Adrián Pauer sa zaskvel dvomi najdlhšími hodmi.


8 h
Kovové srdce stojí pred kultúrnym domom.

Kovové srdce malo u detí veľký úspech.


14 h
Istebné (v ružovom) sa vďaka víťazstvu 6:0 dostali do čela tabuľky.

Dovtedy prvý Tvrdošín nedokázal využiť početnú výhodu.


13 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Tragická dopravná nehoda uzatvorila rýchlostnú cestu. Policajti pripomínajú, čo robiť, ak vás na diaľnici sklame auto.


a 1 ďalší 22. jún

Američania skupujú drevo v celej Európe, výsledkom je cena, ktorá likviduje slovenský drevospracujúci priemysel.


21. jún

Obcou na Záhorí sa prehnala smršť. Starý kostol náporu vody odolal.


22. jún

Policajti namerali vodiča Fordu Mustang, medzi obcami šiel takmer 160 kilometrov za hodinu.


22. jún

Už ste čítali?