Utorok, 24. november, 2020 | Meniny má EmíliaKrížovkyKrížovky

Symbolika a nevinná krása sa rodí so Zlomom na aktivačných prácach

Na počiatku boli verejnoprospešné, po novom aktivačné práce a na konci – teda vlastne dnes – zóna oddychu.


Nezamestnaným v Habovke sa zdalo komickým zametať ulice pred domom suseda, keď si v dedine každý uprace nielen pred vlastným prahom, ale ešte aj štát- nu cestu vyzametá, a tak dnes už bývalá zástupkyňa starostu Oľga Bažíková navrhla vybrať sa do kopcov a vyčistiť Brežnú cestu. Aj vyčistili. A potom prišiel ZLOM. Založila občianske združenie, fungujúce bez akýchkoľvek prostriedkov s rovnomenným názvom a cieľom pomáhať jednotlivcovi i rodine v ich vlastnom prostredí. Skrátka pomáhať ľuďom, aby sa našli sami v sebe, v prostredí, v ktorom žijú. My v Zlome sme na to, aby sme človeku, ktorý to potrebuje, pomohli dostať sa na tú štartovaciu čiaru. Žijeme v spoločenstve, jeden druhého potrebujeme. A potom – potrebujeme aj prírodu. Musíme sa naučiť chrániť si ju a žiť s ňou. Lebo po nás tu príde aj ten druhý.
A tak nezamestnaní aj po vyčistení spomínanej cesty zostali v prírode...

Skryť Vypnúť reklamu

Reč symbolov
Vyjdete dvesto metrov nad Habovku po pravej strane Kobylieho potoka – zľava na vás hľadí Bučník, sprava Poľanky. A zurčiaci potok, vymašľovaný lavičkami, skalami ako keby ich vymaľoval, len vábi a vábi. Len on a spev vtákov prerušuje ticho prichádzajúce zo zelenej hory, ktorá dnes nefajčí – ten opar oproti je z ohňa stúpajúci dym. Pod nohami sem tam začvachce vodou opitý mach, lebo kyprá studnička je hen, iba o pár krokov pred vami. Ľavou rukou sa držíte potoka a pravá? Na opracovanej infotabuli visí ruženec, ktorý sa do pravej priam žiada. Pár desiatok metrov opúšťate chodník s drevenými tabuľkami – na každej je rímska číslica – až prídete k mostíku. Za ním päť krát desať schodov a za nimi desať drevených, zo pňa zhotovených stoličiek. Je vám jasné, že nápis ružencové schody pri ruženci „sedí“. Vlastne všetko je tu akoby symbolické. Miesto v tvare ru- ženca, povyše, na rozľahlej čistine vpravo krmelec - jasle, vľavo kríž, vpredu dolina v tvare slzy (určite radosti). Narodenie, ukrižovanie, zmŕtvychvstanie. Vľavo kopec Bučník, vpravo Poľanky, vpredu Osly (od slova osla, kameň na brúsenie kosy, majúci tvar slzy, pozn. red.), Tri kopce sa spájajú. Uvažujúci človek tu vo všetkom nájde symboly. Vlastne aj krížová cesta popri potoku je iba akoby symbolická. Číslo a krížik na strome. Ak chceš, rozjímaj o umučení. Ak nie, rozjímaj o sebe. Alebo len tak – oddychuj. Si tu sám. Spoločnosť ti robí iba ticho, potok, vtáctvo, nevinná príroda. Taká nevinná, akoby tu ani ľudská noha nebola vkročila.

Skryť Vypnúť reklamu

Osemnásť rokov bez výplaty
Dym stúpajúci ponad horu prezradil, že tu predsa nájdeme ľudské bytosti. Oproti od ohňa beží brechajúce psíča a trojica pracujúcich dvíha zrak od roboty. Ženy z potoka vynášajú haluzie a hádžu na oheň, muž „bieli“ žrď, akoby sa chystal stavať máj. Martin Jurina pripravuje materiál, chystá sa postaviť tu altánok. Skúsil to pri spracovaní kalamity v Tatrách, ale vraj si musí založiť živnosť. Prišiel pomôcť sem. Má vlastnú predstavu budúceho diela a materiál si už vyhliadol.
Na čistení potoka a pretváraní prostredia v rámci aktivačných prác od samého začiatku, teda odvlaňajška pracuje Anna Jurinová. „Mám 55 rokov a do roboty ma už nikde nezoberú. Nuž chodím tu ako nezamestnaná, aspoň dajaká koruna príde do domu. V lese je radosť robiť. Vymýšľame, ako ktorý kameň uložiť, aby to tu pekne vyzeralo a páčilo sa tým, čo tu prichádzajú. Aj keď vyťahovať z potoka ťažké skaly a korene stromov nie je neviemčo. Tŕne nám neraz prebijú čižmu i rukavice. Konáre a zbytočné drevo hádžeme na oheň, ktorý uhášame, keď končíme robotu a vraciame sa domov. Ale neraz prídem z domu podvečer pozrieť, či pahreba ešte netlie, aby sa niečo nechytilo. Popol je z nej veľmi dobrý. Sem-tam si ho berieme vo vreci domov, ako hnojivo. Keď prídeme domov, sme samý dym. Ale čo, údené sa neskazí“, zavtipkuje. A čo, ak začne pršať, zaujíma nás. „Schováme sa pod strom. Ale keď začne trieskať, letíme do dediny, srdce máme až v krku“, opisuje svoje pocity Anna Jurinová.
Ďalšia pracovníčka na aktivač- ných prácach – Margita Žofiaková si všíma viac robotu ako náš rozhovor. Už osemnásť rokov nevie, čo je to výplata. Za túto činnosť tiež nedostáva ani korunu, len čo za ňu štát platí sociálne a zdravotné poistenie. „Mám veľmi rada naše Roháče, tunajšiu prírodu. To je naša hrdosť“, hovorí. „Aj v nedeľu si hocikedy s deťmi vyjdem na výlet do Roháčov, nemám hôr dosť ani počas pracovných dní. Ten potok sa mi teraz po vyčistení a úprave veľmi páči. Ľuďom je tu dobre. Nedávno sme videli skupinku Čechov ako tu oddychovali. A slzy sa im kotúľali z očí. “

Skryť Vypnúť reklamu

Treba ich ešte
„aktivovať“?
Na aktivačných prácach pri čistení Kobylieho potoka pracuje desať ľudí. Muži pília a napílené haluzie i poškodené stromy ženy pália na ohni. Mimochodom: pojem aktivačné práce tu vychádza na posmech. Znamená totiž niečo ako povzbudenie ľudí do pracovnej aktivity, skrátka aby nestratili k práci vzťah. Ľudia na „aktivačných prácach“ v Kobyľom potoku pracujú, aj keď majú práve voľno, aj keď za túto ťažkú prácu nedostávajú ani korunu. Sú tu radi, lebo pretvárajú tento desiatky rokov zdevastovaný, podľa porastu pred nami ešte neupravený, divý potok na oázu. Pretvorili tento dnes už krásny kúsok prírody pod nimi podľa vlastných predstáv. Hýria nápadmi, spoločne ich dotvárajú a za sebou nechávajú vlastné dielo. Odpracovali tu niekoľkonásobne viac hodín než môžu urobiť za dva roky po desať hodín týždenne!

„Podpísaný“ odpad
Chcú Kobyliemu potoku vrátiť minulosť, urobiť ho ešte krajším. Veď vraj kedysi pred vyše piatimi desiatkami rokov tu ľudia chodili za oddychom, na čučoriedky, variť rodinné guláše. Donedávna, a ešte vraj i dnes doň na vlečkách za traktorom vyvážajú smeti a ostatný domový odpad, ktorý je podľa vyhodených školských zošitov dokonca „podpísaný“. Desiatka pracovníkov od minulého roka vyčistila približne 2 km potoka i jeho okolia. A keď sme už pri tom neporiadku: ten úplne na začiatku chodníka ponad dedinu veru nenapovedá, že len o niekoľko metrov ďalej je príroda ešte panna! A ešte jeden kontrast sa nám žiada spomenúť v súvislosti so spomínanými „aktivačnými prácami“ na čistení spomínanej zóny oddychu nad Habovkou. Nezamestnaní pozvali „na kontrolu“ vlastnej aktivity v teréne samotných pracovníkov úradu práce. No povedzte, nie je to v tomto prípade s tými „aktivačnými prácami“ akosi všetko naopak?

Leto v Zlome
Aj im samotným, ľuďom, pracujúcim na zveľaďovaní prírody sa páči vlastné dielo, s ktorým sa chcú podeliť s každým, kto ho prijíma v úcte. Neraz tu nájdu turistov zahĺbených do vlastného ja. Srdcia sa v tichu pozdravia a každý si v tom údolí ticha hľadí svojho.
Doteraz vyčistený priestor tvorí malý okruh oddychovej zóny. Po jeho dokončení chcú pokračovať v diele vybudovaním stredného okruhu s názvom Po pastierskych chodníčkoch. Bude siahať až tam, kde boli kedysi napájadlá pre dobytok – žľaby. Vybudovaním veľkého okruhu oddychovej zóny, ktorý sa napojí na hrebeňový chodník prechádzajúci Skorušinským pohorím od chaty Oravice po Nižnú chcú prácu dokončiť.
„Nie každý má fyzicky na to, aby sa vybral na Rroháče“, hovorí predsedníčka OZ Zlom Oľga Bažíková. Sú ľudia, ktorí chcú stráviť čas v podhorí, v tichu prírody a pre nich máme snahu pripraviť ďalšie dva okruhy oddychovej zóny. Naše dielo má slúžiť nielen dospelým ale i deťom. Z opačnej strany potoka si návštevníci môžu posedieť na deke, opiecť špekáčiky... Pre deti organizujeme v oddychovej zóne podujatie Leto v Zlome s kvapkou rosy, v zime je to podobná akcia na snehu. Prvým letným podujatím tu bolo stretnutie detí škôl Studenej doliny pri príležitosti ich dňa. Učiteľky si mohli oddýchnuť a deťom sa venovali členky nášho združenia. Aktívne ich zabavili rôznymi súťažami, tvorivou činnosťou, ponúkli občerstvením. Počas celého leta sem môžu deti prichádzať. Tie zo Studenej doliny už systém – práca, tvorivá zábava – poznajú.“
A ak sa niekto ešte na záver nášho rozprávania zamýšľa nad otázkou, prečo sa vlastne občianske zdru- ženie ZLOM zaoberá fyzickou prácou, keď môže pôsobiť aj inak – pomáhať morálnou podporou, útechou, dobrým slovom, modlitbou tým, ktorí psychicky, možno i morálne padli a potrebujú zdvihnúť, pokúsime sa odpovedať úplne pragmaticky: ide o prácu v teréne podľa projektu. Ak sme odpovede pracovníkov pri pálení haluzia zreprodukovali správne, ZLOM by sme už mali „cítiť v ovzduší“. A ak to ešte nie je dokonalé – nuž, povyše Habovky, po pravej strane Kobylieho potoka, medzi Bučníkom a Poľankami...

+++
Mimochodom, práve z Poľanok vracajúceho sa hubára sme oslovili pri odchode z doliny. V Habovke ho vraj volajú Postrach hríbov. Števo Ráztočný v ten deň veľa toho ešte nenašiel. Nejaké modráky, kozáky a kremenáče. Ale po Petrovi a Pavlovi už vraj budú! Pred štyrmi rokmi vraj našiel 115 hríbov, a raz, keď sa vracal z hory, mu pani Mačňáková hovorí: „Ale do tých, čo nezbieraš, napríklad bedlí, nekopeš...“
„Zanedlho som jej priniesol 26 bedlí. S takými klobúkmi“ ukazuje, vystrúc ruky a zakliniac prsty oproti sebe. A najväčší hríb, čo vraj našiel Števo Ráztočný, hubár, robiaci nám pár desiatok metrov spoločnosť, vážil 2,87 kg, priemer klobúka mal 48 a výšku 47 centimetrov. Bolo to na Poľánkach. A je to vraj pravda. Tak, príjemný oddych cez leto. Každému taký, aký mu vyhovuje.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Štúdium ekológie, dizajnu či tech-inovácií je životný štýl
  2. Imunitnú bombu do tela dostanete vďaka Vitaglucanu
  3. Maturuješ? Vyber si oblasť uplatnenia a študuj čo ťa baví!
  4. Vyšperkujte Vianoce - tipy na vianočné darčeky
  5. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  6. Manažér, Redaktor, Psychológ či Vedec? MY sme READY – a TY?
  7. Právo: Kto sú najväčší právnici a kde všade zostanú súdy
  8. O bezpečnejších nákupoch pred Vianocami so šéfom Tesca
  9. Toto si zapamätajte! Takto určite nakúpite bezpečne
  10. Pomáhajte čítaním
  1. Zdravá pečeň zlepšuje metabolizmus aj celkové zdravie
  2. Právo: Kto sú najväčší právnici a kde všade zostanú súdy
  3. Toto si zapamätajte! Takto určite nakúpite bezpečne
  4. O bezpečnejších nákupoch pred Vianocami so šéfom Tesca
  5. Pomáhajte čítaním
  6. Maturuješ? Vyber si oblasť uplatnenia a študuj čo ťa baví!
  7. Štúdium ekológie, dizajnu či tech-inovácií je životný štýl
  8. Manažér, Redaktor, Psychológ či Vedec? MY sme READY – a TY?
  9. Imunitnú bombu do tela dostanete vďaka Vitaglucanu
  10. Get our subscription and support the Online Charity Auction
  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 30 873
  2. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 10 756
  3. Príbehy vyhorených, tandem okolo Bödöra a nová trať v Bratislave 9 841
  4. Oslávte nový rok v teple: Cestujte na Zanzibar úplne bezpečne 9 251
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 9 186
  6. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 8 917
  7. Učiteľka roka 2018: Koľko času by malo dieťa tráviť za počítačom 8 863
  8. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 8 852
  9. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 692
  10. Ako nahradiť fosílne palivá geotermálnou energiou? 8 436
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Takýchto trofejí by malo od budúceho roku ubúdať, ministerstvo životného prostredia chce lov vlka úplne zakázať.

Tu sú výsledky testovania v desiatich oravských obciach

Výrazne nižšia účasť charakterizovala víkendové testovanie na ochorenie COVID-19 oproti minulým kolám.

Tentokrát mali odberové tímy menej roboty.

V Oravskom Veselom sa snažia ísť so zahraničným trendom

Podľa manažéra Dušana Rejdugu sa blíži ihrisko a areál futbalového klubu k tomu, ako má vyzerať dedinský štadión.

Takto v súčasnosti vyzerá futbalový štadión TJ Tatran Oravské Veselé.

Rušeň tlačil auto desiatky metrov

Matka s dvoma synmi skončili po zrážke v nemocnici.

Nehoda auta s vlakom vo Veličnej.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia vyšetruje masívne podozrenia z tunelovania Agrokomplexu

Rezort hovorí o závažných zisteniach v štátnom podniku. V minulosti ho riadili nominanti SNS.

Rušeň tlačil auto desiatky metrov

Matka s dvoma synmi skončili po zrážke v nemocnici.

Vianočné trhy v Martine budú

Druhá vlna koronavírusu slabne, no ťažko povedať, akú silu bude mať v predvianočnom období. Mesto napriek tomu pripraví vianočné trhy. Budú mať ale svoje epidemiologické pravidlá.

Pod úmrtie dlhoročného čadčianskeho kňaza sa podpísal koronavírus

Kysučania s veľkým smútkom prijali správu, že bývalý dlhoročný správca farnosti v Čadci Milan Kavor odišiel do večnosti vo veku 76 rokov. V októbri údajne ochorel na koronavírus.

Už ste čítali?