DOLNÝ KUBÍN. Juraj Bukna zverejnil na Facebooku status, v ktorom opisuje situáciu na slovensko-ukrajinských hraniciach. Zistili sme podrobnosti.
Oravčan prišiel na hranicu vo Vyšnom Nemeckom s partiou kamarátov v piatok, v čase, keď všetka činnosť súvisiaca s príchodom utečencov ostala len na dobrovoľníkoch. Ak nerátame colníkov a policajtov, tak štát a ľudia ním platení, ktorí by sa o nich mali starať, tam vôbec neboli.
Prvý deň
„Nerád kritizujem štát, lebo zorganizovať niečo tak veľké, takú mašinériu, si vyžaduje veľa síl a vôbec to nie je jednoduché,“ opisuje situáciu Juraj Bukna. „Ale stačilo poslať vojaka v uniforme, ktorý by to tam logisticky riadil a organizoval dobrovoľníkov. V piatok sme si to tam sami organizovali. Colníkovi na rampe som povedal, aby mi tých ľudí púšťal, policajtovi aby kontroloval autá, ktoré odvážali ženy, lebo som mal podozrenie, že ich chcú zneužiť. Boli tam podvodníci, ktorí pýtali za odvoz do Košíc 150 eur. Veci sme riešili postojačky, s telefónom na uchu sme zapisovali a zháňali kontakty a odvoz," hovorí Bukna.
Opísal príbehy Ukrajincov, pri ktorých behá mráz po chrbte. O tretej ráno prišiel ku nemu asi 16-ročný chlapec. Otec ostal bojovať, matku nemal, bol tam úplne sám. Spýtal sa ho, kde ide. „Neviem, je mi jedno kde pôjdem,“ odpovedal.
Orava má už len dva kryty, nie sú určené pre obyvateľov Čítajte Strach z neznámeho
Juraj Bukna sa po dvoch dňoch vrátil na Oravu, aby si oddýchol. Na hranice prišiel opäť v pondelok do tábora pre utečencov vo Vyšnom Nemeckom. V noci varil s kamarátmi čaj a polievku. Vyhrievané stany boli len pre ženy a deti z kapacitných dôvodov, preto sa pri ich ohni zhromažďovali mladí muži tmavej pleti. Strávil s nimi celú mrazivú noc.
