ZÁBIEDOVO. Do mužskej hokejovej extraligy sa derie ďalší brankár z Oravy. Po Andrejovi Košarišťanovi má k sľubnej kariére našliapnuté aj Tobias Klimčák. Už ako šestnásťročný nasáva v pozícii dvojky atmosféru zápasov najvyššej súťaže dospelých. „Pre mňa je neskutočným zážitkom pripravovať sa s tými chlapmi a môcť prežiť celkovo tú atmosféru. Sú to veľké skúsenosti.“

Mama Daniela prežíva z pozície rodiča trošku odlišné pocity. „Najprv som sa o neho bála. Keď si uvedomíte, niektorí chlapi by mu mohli byť pokojne otcom.“
Bez rodičov by to nešlo
Hokej nebol pre rodáka zo Zábiedova hneď číslom jeden. Najprv ako chlapec hľadal šťastie v iných športoch. „Robil som karate a potom futbal,“ povedal Tobias. Zlomový moment prišiel, keď mal 12 rokov.
„Chodil som do Trstenej s chlapcami hrávať hokejbal. Vždy som chytal. Kamarát a môj spolužiak Juraj Pekarčík sa ma spýtal, či nechcem ísť s ním na tréning do Altisu. Zašli sme spoločne za mojimi rodičmi a skúsili sme ich presvedčiť. Otec súhlasil, ťažšie bolo prehovoriť maminu.“
Ďalej sa dočítate
Prečo nebola mama nadšená nápadom, aby sa syn stal hokejistom?
Čo všetko museli obetovať rodičia?
Prečo označil Tobias hokejové časy za nezabudnuteľné?
Hokej spojil aj rodičov. Prečo rada spomína na tieto časy aj mama Daniela?
Cíti sa Tobias spokojný v Liptovskom Mikuláši?
Bol to pre 14-ročného chlapca náročný prechod?
V niekoľkých zápasoch bol už na striedačke ako dvojka pri mužoch. Ako to celé prežíval?
Aký má sen a najbližší cieľ?