NÁMESTOVO. Ako gymnazista trikrát zožal úspech na svetových matematických a informatických olympiádach, súťažne hral stolný tenis a absolvoval štúdium cirkevnej a chrámovej hudby.
V súčasnosti žije v Zürichu a pracuje v oblasti informačných technológií. Predtým stihol pôsobiť ako softvérový inžinier slovenského ministerstva financií.
Sedem mesiacov ste pracovali pre ministerstvo financií. Ako sa vám to podarilo?
Zišli sme sa traja, kamarát, starší brat a ja, ktorí sme videli toho veľa vo svete a vieme dosť o programovaní. Mali sme pocit, že štátne informačné technológie majú rezervy. Chceli sme to skúsiť zmeniť k lepšiemu. Môj starší brat šiel za vtedajším ministrom financií Hegerom.
Povedali mu, že máme dobré nápady a že ich chceme zrealizovať. Vybrali sme si konkrétny projekt s názvom Elektronická fakturácia.
Videli sme kopu programátorského sveta, ale v našom štáte to funguje úplne inak. Postupne sme zistili, aké sú u nás procesy pomalé, že peniaze sa získavajú trochu inak. A že náš projekt závisí od iných, pretože už majú naimplementované prihlasovanie cez občiansky preukaz a podobne. Takže sme sa museli naintegrovať na ich systém, ktorý bol starší, nefunkčný, so slabšou dokumentáciou.
Mali sme víziu ukázať im, že sa to dá robiť aj inak. Chceli sme niektoré veci viac otvoriť verejnosti. A dúfali sme, že sa tým ostatné projekty inšpirujú.
V rozhovore sa dočítate
- Prečo odišiel z ministerstva financií
- Prečo hovorí, že do spoločnosti Google sa nedostanete po známosti
- Prečo v Googli na pohovore neočakávajú, že človek hneď všetko vie
- Na čom momentálne pracuje
- Čo mu vyhovuje na živote vo Švajčiarsku a v čom je táto krajina podobná Orave
- Či patril v škole k jednotkárom
- Prečo sa nerozhodol pre štúdium v zahraničí
- Ako a prečo kombinuje vedu, šport a umenie
- Či pracuje aj po nociach
- Kde sa vidí o desať rokov
- Čo by poradil mladým nádejným talentom
Prečo ste z ministerstve odišli?
Od začiatku sme vedeli, že na ministerstve nezostaneme. Chceli sme ísť pracovať inam. A plat v štátnej správe je oveľa nižší ako v Googli. A ako vo Švajčiarsku už tobôž.
Na začiatku sa na ministerstve k našim nápadom stavali kladne, ale postupom času sme sa stretávali s odporom. Potom sa do toho zamiešali rôzne záujmové skupiny, ktorým sa nepáčilo, že by bolo všetko verejné. K tomu sa vymenil minister a Igor Matovič už nemal o náš projekt záujem.
Napriek tomu ako to dopadlo, že prototyp, čo sme navrhli a spracovali, sa nevyužíva, bola to jedna z najlepších skúseností v živote.ň

Lebo ľahko sa ukazuje, toto je zle a mali by ste to robiť lepšie, ale keď tu človek reálne príde, zababre si s tým ruky a skúsi to spraviť inak, zrazu má úplne iný pohľad na vec. A zistí, že problémy sú zvnútra trochu iné a zložitejšie, ako vyzerajú zvonka.
Že keď to nebudú robiť tí najlepší, môže to dopadnúť zle, niekedy aj nechcene, len preto, že sa to nepodarilo. A nepomáhajú tomu ani spomínané súboje záujmových skupín a že hocikto to skúša ťahať rôznymi smermi.
Na to, aby sa niečo podarilo presadiť, treba mať aj politickú moc. Lebo bez toho aj najlepší program nebude nikdy spustený.