ORAVA. „Máme ukrajinské telefóny s číslami, ak nám zavolajú alebo napíšu, aby sme išli domov bojovať, tak pôjdeme,“ povedal 25-ročný Roman. „Ale jednoznačne treba rokovať, vyjednávať, dohodnúť sa. Vojnu máme už sedem rokov, kamaráta, dobrovoľníka zastrelili. Nechceme aby sa vojna rozširovala.“
Bez surovín to nejde
Roman na Orave pracuje spoločne s partiou kamarátov a 18-ročným bratom Sergejom. Prišli z Odesy, mesta na brehu Čierneho mora. Od Krymu, ktorý zabrali Rusi v roku 2014, je vzdialená približne tristo kilometrov vzdušnou čiarou. Pozorne sledujú vývoj na ukrajinsko-ruskej hranici a nočný príchod ruských vojsk do Luhanska a Donecka.
Mladý Ukrajinec má v Košiciach ženu a sestru, zbytok rodiny ostal na Ukrajine. Obavy má hlavne o matku.
„Odesa je 30 kilometrov od Moldavska, na ktorého hraniciach je stotisíc ruských vojakov. Chceme ju dostať na Slovensko.“
