Ľudia sú nervózni, vystresovaní, arogantní, obmedzovaní. Proste všetko len nie šťastní. Nemáme nakúpené darčeky a urobenú výzdobu, nie sú v práci urobené uzávierky, nestíhame sa venovať svojim deťom či starým rodičom. A na vzťahoch predsa veľmi záleží.
Alebo sme možno v tomto období stratili niekoho blízkeho, kto podľahol covidu a sme nešťastní, nepokojní. Pokoj... Tak veľmi po ňom túžime.
Božie Slovo napomína k trom druhom pokoja. Pokoj s ľuďmi. To je vonkajší pokoj, ktorý je veľmi dôležitý pre fungovanie v rodine.
Pokoj so sebou samým. Vnútorný pokoj, ktorý je súčasťou nášho zdravotného stavu, mentálneho, ale aj duševného.
A potom ten najdôležitejší, od ktorého sa tie predošle odvíjajú - pokoj s Bohom. Človek už v raji stratil tento pokoj a začal sa Bohu schovávať. A my, ako potomkovia Adama, utekáme spred Božej tváre, schovávame sa.
No zároveň veľmi túžime po Jeho prijatí, po vzťahu s ním, do ktorého nás ON sám stvoril. Na jednej strane utekáme a na druhej sa mu snažíme zapáčiť, získať jeho pozornosť. Ale ako? Sami to nedokážeme. Boh preto zvolil inú alternatívu.
Kňaz Branislav Kožuch: Áno, chce to odvahu Vianoc Čítajte Keď sa my nevieme priblížiť Jemu, On sa priblížil k nám. V Ježišovi Kristovi, ktorý sa narodil do obyčajnej maštale, ako obyčajné chudobné dieťatko. Aby sme ho mohli ľudskou láskou milovať, cítiť a prijať.
Je to Knieža pokoja, ktorý nám vo veľkonočné ráno ukazuje, že je víťaz nad smrťou. Aj tou našou. Svojou krvou nám vydobyl pokoj s BOHOM. Veľmi vzácny pokoj, ktorý dáva našim životom ozajstný zmysel.
Vianočné sviatky sú sviatkami pokoja a radosti, nielen pre tú krásnu atmosféru, svetielka, darčeky a voňavý koláč od starkej. Sú vzácne, lebo k nám dole do tohto nepokojného a stresujúceho sa sveta prišiel darca ozajstného pokoja. Prijmime ho do našich rodín. Len tak môžu byť Vianoce ozajstnými Vianocami.
Autor: Viera Šimová Šoltés, námestná farárka CZ Párnica
