ORAVSKÁ POLHORA. Zomrel posledný gajdoš starej polhorskej generácie Jozef Luscoň. Na onen svet sa odobral vo veku 87 rokov. „Deduško môj, tak ako si žil, tak si nám odišiel,“ vyznala sa Anička Fidriková. „Tichučko, v skromnosti, a hlavne s tým hore v náručí, tak ako som mu to vravievala: džatku muj, mom vos rada, len se mi ťa se džerče.“
Jozef Luscoň. (zdroj: obec Oravská Polhora)Tohtoročný 21. ročník medzinárodného gajdošského festivalu Gajdovačka v septembri bol jeho posledným. Na pódiu už nevystupoval, ale program si nenechal ujsť. Prevzal si počas neho Cenu obce Oravská Polhora za prínos v oblasti kultúry, uchovávania kultúrneho dedičstva a prezentácie obce. Jeho piesne boli podkladom pre mnohé klasické slovenské filmy.
Jozef Luscoň bol vychýrený gajdoš, no známy bol i svojou remeselnou prácou. „Gajdoš aj kováč bol dobrý, motyky sme k nemu chodili kuť,“ prezradil Peter Rusnák.
Ujo Jozef Luscoň sa k hre na gajdách dostal náhodou, ešte v detstve. Jeho otec Anton bol hudobníkom, hrával na husliach. Tie malého Jožka veľmi nelákali. No keď videl, ako hrá na gajdách jeho kamarát, chcel sa to naučiť tiež. Hrať sa učil sám, na muzikách, čo-to odkukal od starších gajdošov. Gajdy si dával vyrábať na mieru u svojich kamarátov. Hrať však vedel i na husle a fujarku.
Od mladosti mal najradšej začiatok adventu, fašiangy a páračky. To boli časy, kedy sa hrávalo najviac. Hoci hra na gajdách nie je jednoduchá, aj v pokročilom veku si jeden z najstarších slovenských gajdošov rád zanôtil. Najviac ho bavilo hrať na Vianoce. Gajdy nesmeli nikdy chýbať. Hovoril, že vždy je veselšie, keď si človek pri speve aj zahrá.
Oravská Polhora zachová pamiatku na Jozefa Luscoňa. Prostredníctvom galérie v múzeu Európskeho centra gajdošskej kultúry, ktoré práve stavia.
O jeho obľúbenosti medzi miestnymi niet pochýb. Svedčia o tom mnohé reakcie na správu o jeho úmrtí. „Bože môj,“ napísal na sociálnej sieti Vlado Zboroň. „Dva roky sme spolu pracovali na Pile. Boli ste fantastický človek. Múdry. Odpočívajte v pokoji, sváko Luscoň.“
