ORAVSKÁ POLHORA. Na Orave je viacero dedín, kde gajdoši patria neodmysliteľne k miestnej kultúre. Najsevernejšia obec Slovenska má so svojimi muzikantmi hrajúcimi na nástroj z kozej kože ďalšie plány. Darí sa ich napĺňať aj vďaka programu cezhraničnej spolupráce Interreg V-A Poľsko – Slovenská republika s názvom Spoločná ochrana tajomstiev gajdošskej a pastierskej kultúry.
Majú CD aj videoklipy
Oravská Polhora s Gminou Zawoja dostali na tento účel takmer 755-tisíc eur. Slováci majú pridelených 450-tisíc eur. Za tieto peniaze v rámci cezhraničnej spolupráce postupne robia viacero projektov. Medzi úspešne ukončené patrí vydanie CD.
„Aktuálne máme v dedine šesť kapiel,“ hovorí starosta Michal Strnál. „Sú to Polhoranka, Beskyd, Goluzka, Mazurka, Polhorská muzika a Kapka. Všetkých šesť sa dostalo na spoločný album, ktorý nahrávali začiatkom roka.“
Na cédečku chceli zachytiť aj dnes už legendárnu speváčku Margitu Kurákovú, tá sa toho ale nedožila. „Pri nahrávaní sme mysleli aj na ňu, jedna pesnička je venovaná len jej.“
V kapelách sú deti, tínedžeri, dospelí aj najstarší, každá generácia do muziky prináša niečo nové a vlastné. Umelci už nehrajú len tak ako päťdesiat či viac rokov späť. „A je to dobre, hoc so mnou pravdepodobne nebude každý súhlasiť.“
Je to ale dôkaz, že kultúra žije, vyvíja sa a napreduje. Album vznikal tri dni. Súčasťou projektu je navyše aj šesť videoklipov, ktoré nahrávali v rôznych zákutiach obce, ale aj spevník piesní.
„Okrem tohto na colnici otvoríme aj gajdošskú izbu,“ hovorí starosta. Vystavia tam artefakty spojené s gajdošskou kultúrou aj Oravskou Polhorou, kroje či rôzne fotografie.
Pomáhal im Škót
Ďalšiu významnú časť slovensko-poľskej spolupráce tvorí výstavba Európskeho centra gajdošskej kultúry. Zastrešovať bude gajdošov nielen na Slovensku, ale v rámci celej Európy.
Novú budovu stavajú v centre obce. Jej súčasťou budú plne vybavená dielňa na výrobu gájd, priestory určené na workshopy či knižnica pre študentov muzikológie.
„Bude tam aj malá koncertná sála s nahrávacím štúdiom a galéria, kde budú vystavené rôzne druhy gájd z celého sveta. Zriadime tam aj priestory na výučbu hry na gajdách, zvukovo izolované miestnosti, kde sa záujemcovia naučia hrať na tento špecifický nástroj,“ povedal starosta. Súčasťou projektu je aj zakúpenie vnútorného vybavenia centra.
Dizajn aj interiér, najmä koncertnej sály, pomáhal navrhnúť Škót, ktorý vyučuje muzikológiu na krakovskej univerzite v Poľsku. „Na základe jeho odporúčaní bude mať koncertná sála otvorené stropy, aby zvuk gájd mohol v takýchto priestoroch naplno rezonovať,“ dodáva Strnál.
Na strane poľského partnera vybudujú pastiersku záhradu, ktorá bude pripomínať každodenný život pastierov na salaši s ukážkami náradia, zariadení a tiež objektov typických pre salaš.
Súčasťou bude tiež výstavba vyhliadkovej veže, z ktorej budú môcť návštevníci pozorovať charakteristický vzhľad krajiny popretkávanej ovcami a pastiermi.
