Pavol Záhumenický z Veličnej v júni tohto roka putoval po stopách československých legionárov v Uzbekistane. Podarilo sa mu to vďaka delegácii, ktorú zorganizovali Česi.
Českým vládnym špeciálom sa dostal do krajiny, kde pred sto rokmi ostali po I. svetovej vojne v zajateckých táboroch Čechoslováci.
Potemkinova dedina
Počas siedmich dní navštívili viacero pre Slováka určite netradičných miest – Taškent, Urgenč, Buchara, Kokand, Andižan, Namangan. Neobišli Samarkand, kde sa zastavil aj Štefánik. V týchto mestách ostali už len hroby bývalých vojakov.
Ich preživší kamaráti sa dostali domov, no niektorým to trvalo roky. Veď z Taškentu do Bratislavy je viac ako štyritisíc kilometrov vzdušnou čiarou.
Zajatci sa však nevracali letecky, ale vlakom alebo loďami. „To boli tí šťastnejší. Mnohí sa nevrátili a tieto obete sme si pripomenuli,“ hovorí Záhumenický.
Viaceré cintoríny a hroby na nich boli spustnuté. V niektorých ležia pochovaní Slováci, jeden z najzachovalejších mal Ján Lipták.
V Námestove cena tepla určite porastie, v Dolnom Kubíne nie Čítajte Niektoré cintoríny a pomníky sa snažili narýchlo opraviť. „Bolo to ako v Potemkinovej dedine. Zobrali vápno a pomník natreli na bielo. Urobili novú asfaltovú cestu či chodník a aby to nebolo vidno, snažili sa to zamaskovať pieskom.“
