TVRDOŠÍN. „A čo by som robil? Tu sa cítim dobre,“ hovorí Milan Kmeň v sakristii, hoci väčšej, ale skromnej. Bola mu blízka už v šiestich rokoch, keď sa stal miništrantom. O dve desaťročia neskôr dostal od nej kľúče.
Ráno i večer omše, v nedeľu ich je viac. K tomu pohreby. Svadby dnes už nebývajú len v sobotu. Raz v týždni treba byť pri upratovaní kostola. Pobožnosti, spovede, prvé sv. prijímania, birmovky, iné udalosti. Pripraviť vianočný stromček i Boží hrob. Zvonenie. Na všetko treba načas odomknúť i zamknúť.
„Odomknete, odídete a prídete zamknúť?“ pýtame sa. „Nie, som na všetkých omšiach,“ hovorí Milan. „Počas kritického obdobia pandémie sme mávali v nedeľu aj šesť omší. Nevadí mi to a manželka si zvykla, že prídem na obed a potom zas utekám.“