ZUBEREC. Roky totalitného režimu a roky demokracie? „Aj vtedy sme rozmýšľali slobodne. Dnes však máme slobodu aj na verejnosti,“ hovorí Viliam Kurilla. Začiatkom leta oslávil 50 rokov kňazstva, časť prežil v neslobode, časť v demokracii.
„Aj vtedy aj dnes prichádzajú do spovedníc veriaci s rovnakými hriechmi. Tie sú stále rovnaké, možnože teraz je na ne viac príležitostí, keďže je uvoľnenejšia morálka.“
V porovnávaní dvoch rozdielnych období pokračuje. Podľa neho je kňazská služba teraz náročnejšia. „V tom slova zmysle, že niektorí si vykladajú demokraciu aj v Cirkvi. V Cirkvi však nemožno hlasovať, čo je hriech, čo nie. Riadime sa Božími zákonmi a hierarchiou – pápež – biskupi – kňazi. Vtedy aj dnes. V takzvanej demokracii zdvihneme ruky a odhlasujeme aj to, že niečo už nie je čierne, ale je to biele.“
Detstvo a štúdiá
Ak sa má dnes Viliam Kurilla (81) vrátiť spomienkami do detstva, vynárajú sa mu v nich bosé nohy, teplé blato, kamaráti. Zuberec. „Áno, bola vojna,“ hovorí. „Cez Vianoce chodili Nemci po dedine a vyspevovali nádherné tirolské piesne. Keď prišli Rusi, nastala pohroma.“
Jeho otec Jozef pracoval ako člen pohraničnej stráže a po oslobodení ho úrady preložili na druhý koniec republiky, do Štúrova.
Mladý Viliam rád majstroval, staval si jednoduché elektrotechnické vecičky, a tak nečudo, že sa prihlásil na Elektrotechnickú fakultu Vysokej školy technickej v Bratislave.
Do Zuberca však chodieval cez prázdniny s inými vynálezmi. Jeden z jeho
“Hriech bol a je rovnaký. Ako za totality, tak aj v demokracii. Nedá sa proti nemu hlasovať.
„
rovesníkov spomínal, ako ich už vysokoškolák Vilo učil chytať hláče. Keď sa vraj položí sklo na hladinu potoka, voda pod ním stojí. „Takto sme prechádzali po potoku z dolného konca dediny až na horný.“
Po obhájení diplomovej práce na tému Automatizácia telefónneho styku v telefónnom uzlovom obvode Trenčín v roku 1963 promuje za inžiniera technických vied a nastupuje na vtedajšiu Okresnú správu spojov v Trenčíne ako vedúci štátnych a pobočkových telefónnych zariadení.
Sľubná kariéra spojára
V zamestnaní má mladý inžinier pred sebou sľubnú kariéru. No prichádza rok 1968 a s ním proces demokratizácie, známy ako politický odmäk v Československu či Pražská jar.
Ponuku vedenia na riadiace miesto na Krajskej správe spojov v Bratislave Viliam neprijíma. Prečo?
