ZÁKAMENNÉ. Víťazom národného kola 50. ročníka medzinárodnej súťaže v písaní listov na tému „Napíš list členovi rodiny o svojich skúsenostiach s Covidom-19“ sa stal 10-ročný Patrik Serdel zo Zákamenného.
Vo svojom liste píše svojim starým rodičom o tom, ako nás zasiahla pandémia, ako sa zmenil každodenný život, zatvorili sa školy, obmedzilo sa stretávanie s kamarátmi a blízkymi, ako sa musel vzdať mnohých obľúbených a doposiaľ bežných aktivít, no zároveň si uvedomuje vážnosť situácie aj dodržiavanie bezpečnostných a hygienických opatrení. Od Slovenskej pošty získal tablet.
Pandémia veci skomplikovala
Súťaž skomplikovala mimoriadna situácia, súvisiaca s pandémiou. Jednou z podmienok bolo zaslanie rukou písaného listu v obálke na adresu Slovenskej pošty.

S prihliadnutím na riziko šírenia ochorenia Slovenská pošta umožnila zaslanie aj ako prílohu e-mailu. Cieľom bolo chrániť zdravie zamestnancov aj zdravie detí a rodičov. Do súťaže prišlo 120 listov, z toho 70 mailom a 50 poštou. Súťaž o Najkrajší list je súčasťou iniciatívy Svetovej poštovej únie. Podporuje deti vo vyjadrení ich myšlienok, rozvíja ich kreativitu, napomáha zlepšovať čitateľskú gramotnosť a jazykové schopnosti.
Víťazný Najkrajší list musí mať všetky znaky tradičného listu. Rozsah nesmie prekročiť 800 slov. Musí obsahovať všetky formálne znaky, teda dátum, oslovenie, záverečný pozdrav a podpis. Vítané sú aj autorské ilustrácie.
Postúpil do medzinárodného kola
Národné kolo súťaže usporiadala Slovenská pošta v spolupráci s ministerstvom dopravy a výstavby. Deti vo svojich listoch opisovali svet okolo seba, ako ho vnímajú a zamýšľajú sa nad hodnotami tejto doby. Víťazný list bol preložený do angličtiny a postúpil do medzinárodného kola súťaže.
Najkrajší list od Patrika Serdela
... V noci sa mi snívalo, ako lietam vo vesmíre medzi hviezdami a ako sa z výšky pozerám na našu krásnu planétu. Bude to asi tým, že som videl podivné bytosti v bielych skafandroch, ktoré strkali do nosa čarovné paličky. Mamina mi povedala, že takto doktori a sestričky zisťujú, či sme chorí na nový vírus Covid-19, ktorý sa šíri všade okolo nás. Pozrel som sa z okna, či ho nezazriem, ale ako som sa pozeral, tak som sa pozeral, nič som nevidel. Naša kedysi rušná ulica sa zmenila na nepoznanie. Nikde ani nohy. Dokonca ani suseda, ktorá každé ráno stála pri chodníku a pozerala, čo sa deje, nevystrčila ani päty z domu. Zatvorená škola, povinné nosenie rúška, dezinfekcia na každom rohu, rôzne zákazy a príkazy umocnili moje obavy a strach z neviditeľného nepriateľa.
Situácia je ozaj vážna, pomyslel som si a hlavou mi prebehla myšlienka, že musím urobiť všetko pre to, aby som nenakazil seba, svojich najbližších, aj keď sa pritom budem musieť vzdať mnohých obľúbených a doposiaľ bežných aktivít. Ešte nedávno som sa tešil na školské prázdniny. Vtedy som ani len nepomyslel, že raz sa budem rovnako, ba aj oveľa viac tešiť na školu. Postupne si zvykám na online vyučovanie. Je jednoduché a zábavné, no školskú lavicu nič nenahradí. Chýbajú mi spolužiaci, učitelia a učiteľky a všetci kamaráti, s ktorými som sa hrával na ihrisku a stváral rôzne šibalstvá na našej ulici. Oveľa viac času trávim doma s maminou, ocinom a mladším bračekom. Hrávame sa spolu rôzne hry, čítame knihy, pozeráme rozprávky, ale najviac zo všetkého sa teším na spoločné prechádzky v prírode.
Postupne si čoraz viac uvedomujem, že všetky nástrahy, očakávané aj neočakávané, menej radostné aj tie smutné, so sebou prinášajú aj novú príležitosť. Je len na mne, či budem zatvorenú školu vnímať ako prekážku v učení, alebo ako príležitosť nadobúdať vedomosti novým, doposiaľ neznámym spôsobom. Zákaz návštev ako prekážku v stretávaní, alebo ako príležitosť stráviť viac pekných chvíľ s maminou, ocinom a bračekom. Dlhé rady ako stratu času, alebo ako príležitosť prejaviť ohľaduplnosť voči ostatným. Nosenie rúška ako prekážku pri dýchaní, alebo ako príležitosť ochrániť seba a svojich najbližších pred nákazou. Je len na mne, či rôzne nástrahy, ktoré život prináša, budem vnímať ako obmedzenie, alebo ako príležitosť stať sa lepším, silnejším a odolnejším človekom.
V tom sne, ako som sa pozeral na našu planétu, som videl zdravotníkov, hasičov, policajtov, ale aj mnoho ďalších hrdinov, ktorí svojou prácou, úsilím a zodpovednosťou pomáhajú v boji s vírusom a jeho následkami. Verím, že spoločným úsilím porazíme neviditeľného nepriateľa a čoskoro sa uvidíme...
Patrik Serdel
