Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Kormorán má na Slovensku zelenú, ryby ťahajú za kratší koniec

Prvý jún, dátum dôverne známy všetkým rybárom na Slovensku. Začala sa totiž rybárska sezóna na kaprových, ale najmä lipňových vodách celého Slovenska.

Mnohí rybári Oravy stoja už na brieždení na brehu svojej rieky, aby si ulovili svojho kapitálneho pstruha či lipňa, hlavne preto, že ryby sú po zimnej sezóne hladné, menej prieberčivé a rieky ešte nie sú po nápore rybárov „preriedené“, resp. ryby sú neplašené. Mnohí, ktorí si berú aj dovolenky práve kvôli rybám v prvé júnové dni, sú hlavne muškári. Kto však navštívil v dňoch 1. – 5. júna revíry Oravy (č. 3, 2 a 1) určite len neveriacky krútil hlavou. Chytiť mierového pstruha, či lipňa v týchto dňoch za celý deň lovu bolo priam nad sily.

Rýb niet!

Skryť Vypnúť reklamu

Podrobnejšie priblížime situáciu v Nižnej, ktorá je vzhľadom na hrádzu s korzom po celej dĺžke rieky solídne chránená pred nájazdmi kormoránov. Minimálne 20 mušká- rov dokázalo uloviť len 2 pstruhy max. do 30 cm, 2 lipne okolo 40 cm a zopár jalcov. Na mojom 42-centimetrovom úlovku boli evidentné stopy po poranení kormoránom – jedna hlbšia, už solídne prihojená bodná rana za hlavou a dva pásy zlúpaných šupín na tele, a neverím, že to spôsobila hlavátka. Keď už ten môj jalec prežil taký útok, neváhal som mu darovať život – aj v záujme zachovania týchto druhov rýb na Orave. Aj úlovkov malých rýb, lipňov, pstruhov za celých päť dní bolo tiež minimálne! Na podobný stav si za bezmála 25 rokov muškárenia nepamätám! Potvrdili mi to aj „onakvejší“ muškári, ba to iste spomínali aj štyria rybári z Myjavy, ktorí každoročne prejdú väčšinu revírov hornej Oravy. Za štyri dni obišli bez jediného úlovku väčšej ryby! Rýb niet v Orave č. 3, 2, ba ani v Oravici. Rybári hovoria o ojedinelých úlovkoch pstruha do 30 cm iba v Studenom potoku. Len ako perličku uvediem informáciu z Múzea P. O. Hviezdoslava, že tento náš velikán poézie len počas jednej rybačky na Orave chytil na mušku v okolí Dolného Kubína 100 lipňov, ktoré vtedy považoval za plevel. Ale to už je tak dávno...

Skryť Vypnúť reklamu

Kormorán?

Analyzujúc tento stav, mi vyšli tieto teórie: Buď je v týchto dňoch značne kolísavá hladina Oravy, buď je voda ešte dosť studená, do konca mája bolo chladno a po troch horúcich dňoch prišlo opäť relatívne ochladenie, alebo situáciu spôsobil KORMORÁN. A dodám, že rojaci sa hmyz nezbierali ani malé ryby. Tak málo krúžkov na vode som v júni naozaj ešte nikdy nevidel, čo potvrdil aj istý známy nemenovaných ochranár-ornitológ, ktorého som stretol s muškárkou, a ako s odborníkom som trochu rozdebatoval túto tému. Pravdou je tiež to, že ryby nebolo na známych miestach pri malej a čistej vode ani len vidieť.

Nevysadiť nič

Noviny Naša Orava už o kormoránoch a ich útoku na oravské vody i prírodu vôbec popísali dosť, takže na problém by som sa pozrel ešte z jedného pohľadu. Každoročne povinne vynakladajú rybárske zväzy - domáce i Slovenský rybársky zväz - nemalé finančné prostriedky na zákonom uložené povinné zarybnenie. Tento „lúpež- ník“ (mám už na kormorána len horšie výrazy) vyplienil za ostatné štyri roky každoročne takmer všetky násady. Keď stále nie je možné získať výnimku zo zákona na odstrel kormorána – je nutné požiadať o výnimku zo zarybnenia – a na tri roky nevysadiť do vody NIČ. Zaiste si už kompetentní všimli klesajúci predaj lipňových povoleniek. U nás sa údajne namiesto každoročných 200 ks predalo len čosi vyše 30 ks, a to v neustále stúpajúcej cene – tento rok už po 2000 Sk. Tento fakt spôsobí, že bude zákonite v miestnych podmienkach, „kde každý každého pozná“, narastať pytliactvo.

Skryť Vypnúť reklamu

Príliš riskujeme

Nastolením tzv. prírodnej rovnováhy a čakaním, že kormorán „odíde sám“, keď nebude mať čo žrať, riskujeme totiž úplné zlikvidovanie niektorých rybích druhov v Orave – lipňa, plosky, čereble, jalca, podustvy, hrúza atď... Druhou možnosťou je nekompromisný odstrel kormorána tiež počas troch rokov s „celoplošne organizovaným infernom“ po celom Slovensku s totálnou likvidáciou do- časných hniezdísk a nocovísk, čo by pri dnešných komunikačných, dopravných a zbrojných vymo- ženostiach nemal byť až taký problém. A to z ušetrených peňazí za zarybnenie a predané povolenky. Snáď by kormorán natrvalo zabudol, ako sa sem vracať, lebo Baltik vraj posledné dva roky nezamrzol, čiže je zrejmé, že sem kormorán chodí za potravou v premnoženom počte. (Na margo: Japonci stále lovia veľryby a netrápia ich medzinárodné konvencie...) Z dostupnej literatúry zisťujem, že kormorán nebol na severnom Slovensku (a na Orave už vôbec nie) domácim a bežným druhom v takých počtoch, aj keď na Oravskom hrade som videl jeden vypchatý exemplár. Do úvahy ešte pripadajúci genetický zásah na reprodukciu počtu kormoránov, aby sa ich liahli minimálne počty, je podľa mňa utópia, lebo by si to asi zas odniesli len ryby, ako nosič genotoxicity pre kormorána. To skôr prenechajme na bohatšie štáty v rámci EÚ, kde sa už zo 2-3 roky s kormoránom, najmä v Škandinávii, domáci farmári vôbec nepárajú...

Samovýter? Zabudnime!

Aj riešenie vysádzaním malých rybiek do chovných potokov a ich neskorším zlovením a vysadením do väčších riek je neisté, pretože ich tam už viac rokov decimuje premnožená vydra, ktorej sa tiež dobre darí. Kormoránom zdecimovaná je nielen Orava, ale aj Kysuca, Rajčianka, Váh, Triec a iné rieky. Takže postupne zabudnime, že sa nám ešte niekedy podarí vidieť samovýter lipňa, podustvy, jalca alebo mreny, ako to bývalo pred pár rokmi na Orave. Treťou možnosťou je, keby práve ochranári týmto svojim „chránencom“ začali zabezpečovať obživu na vlastné náklady (z vlastných zdrojov, či štátnych prostriedkov a pod., alebo lobingom na správnych miestach ako doposiaľ môžu financovať chov a vysádzanie rýb, robiť pravidelné brigády, presne tak, ako robíme my, rybári, prípadne aj vyčistiť stromy od trusu po kormoránoch, lebo aj stromy si zaslúžia náležitú ochranu)...

Podeliť rieku obciam?

Poslednou možnosťou je odovzdanie určitých úsekov Oravy do dlhodobého prenájmu a hospodárenia tým obciam, kadiaľ rieka preteká, resp. aj súkromným osobám a domáci si už s kormoránom aj pytliakmi urobia poriadok sami. Takto s kormoránom naložili napr. v Čechách na Bečve, kde údajne istý podnikateľ ponúkal za zobák kormorána 200 Čk a kormorán sa zrazu na tejto rieke prestal objavovať. Vážim si každého živého tvora, no vzhľadom na malú reálnu možnosť ponechávať prírodu vo všetkom na samoreguláciu, je ochrana kormorána v určitých lokalitách len „chránením s konskými klapkami“ s preferenciou jedného živočíšneho druhu pred ďalšími a je zrejmé, že pokiaľ my sami účinne nezasiahneme, ryby budú ťahať v najbližších rokoch za kratší koniec... Trpezlivosť mnohých rybárov aj tak už preteká a tak miesto pozdravu Petrov zdar môžeme čoskoro očakávať frázu ako z televíznej relácie Uragán: „Zabi svojho kormorána, zachrániš 100 rýb na 100 dní“!

Viliam Chromý

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  2. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  8. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  9. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  10. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 30 694
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 28 147
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 501
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 102
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 931
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 8 282
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 479
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 569
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 282
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 994
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Bývalý futbalista našiel čaro v maratónoch. Bežal aj v Bostone

Prvý maratón chcel odbehnúť v Košiciach a študentský sen si aj splnil.

Michal Suroviak začal s maratónmi vo veku 45 rokov.

Oravskú Lesnú tvorí osem osád, už v nej ani cudzí nezablúdia

Orientáciu v dedine zlepšili informačné tabule.

Novinka v Oravskej Lesnej pomáha v orientácii.

Naša ponuka pre školy: Toto máme pre menších školákov

V oboch pracovných zošitoch je veľa logických a zábavných úloh pre deti.

Mimoriadny projekt siete regionálnych týždenníkov MY.

Bolo síce krásne, ale mrazivo. Tu je pár fotiek

Fotovýlet okolo Oravskej priehrady.

Pohľad na stromy pod snehom.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Frajeri jazdili autom po zamrznutej priehrade, prelomil sa ľad

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

Polícia pátra po Ľubošovi Blahovi

Policajti hľadajú Ľuboša Blahu z Hornej Vsi.

Odišiel prvý tréner majstra sveta, lúčil sa s ním aj hokejový reprezentant

Gustáv „Guňo“ Buček nás opustil 7. januára vo veku 77 rokov.

Už ste čítali?