Článok pokračuje pod video reklamou
Rýb niet!
Podrobnejšie priblížime situáciu v Nižnej, ktorá je vzhľadom na hrádzu s korzom po celej dĺžke rieky solídne chránená pred nájazdmi kormoránov. Minimálne 20 mušká- rov dokázalo uloviť len 2 pstruhy max. do 30 cm, 2 lipne okolo 40 cm a zopár jalcov. Na mojom 42-centimetrovom úlovku boli evidentné stopy po poranení kormoránom – jedna hlbšia, už solídne prihojená bodná rana za hlavou a dva pásy zlúpaných šupín na tele, a neverím, že to spôsobila hlavátka. Keď už ten môj jalec prežil taký útok, neváhal som mu darovať život – aj v záujme zachovania týchto druhov rýb na Orave. Aj úlovkov malých rýb, lipňov, pstruhov za celých päť dní bolo tiež minimálne! Na podobný stav si za bezmála 25 rokov muškárenia nepamätám! Potvrdili mi to aj „onakvejší“ muškári, ba to iste spomínali aj štyria rybári z Myjavy, ktorí každoročne prejdú väčšinu revírov hornej Oravy. Za štyri dni obišli bez jediného úlovku väčšej ryby! Rýb niet v Orave č. 3, 2, ba ani v Oravici. Rybári hovoria o ojedinelých úlovkoch pstruha do 30 cm iba v Studenom potoku. Len ako perličku uvediem informáciu z Múzea P. O. Hviezdoslava, že tento náš velikán poézie len počas jednej rybačky na Orave chytil na mušku v okolí Dolného Kubína 100 lipňov, ktoré vtedy považoval za plevel. Ale to už je tak dávno...
Kormorán?
Analyzujúc tento stav, mi vyšli tieto teórie: Buď je v týchto dňoch značne kolísavá hladina Oravy, buď je voda ešte dosť studená, do konca mája bolo chladno a po troch horúcich dňoch prišlo opäť relatívne ochladenie, alebo situáciu spôsobil KORMORÁN. A dodám, že rojaci sa hmyz nezbierali ani malé ryby. Tak málo krúžkov na vode som v júni naozaj ešte nikdy nevidel, čo potvrdil aj istý známy nemenovaných ochranár-ornitológ, ktorého som stretol s muškárkou, a ako s odborníkom som trochu rozdebatoval túto tému. Pravdou je tiež to, že ryby nebolo na známych miestach pri malej a čistej vode ani len vidieť.
Nevysadiť nič
Noviny Naša Orava už o kormoránoch a ich útoku na oravské vody i prírodu vôbec popísali dosť, takže na problém by som sa pozrel ešte z jedného pohľadu. Každoročne povinne vynakladajú rybárske zväzy - domáce i Slovenský rybársky zväz - nemalé finančné prostriedky na zákonom uložené povinné zarybnenie. Tento „lúpež- ník“ (mám už na kormorána len horšie výrazy) vyplienil za ostatné štyri roky každoročne takmer všetky násady. Keď stále nie je možné získať výnimku zo zákona na odstrel kormorána – je nutné požiadať o výnimku zo zarybnenia – a na tri roky nevysadiť do vody NIČ. Zaiste si už kompetentní všimli klesajúci predaj lipňových povoleniek. U nás sa údajne namiesto každoročných 200 ks predalo len čosi vyše 30 ks, a to v neustále stúpajúcej cene – tento rok už po 2000 Sk. Tento fakt spôsobí, že bude zákonite v miestnych podmienkach, „kde každý každého pozná“, narastať pytliactvo.
Príliš riskujeme
Nastolením tzv. prírodnej rovnováhy a čakaním, že kormorán „odíde sám“, keď nebude mať čo žrať, riskujeme totiž úplné zlikvidovanie niektorých rybích druhov v Orave – lipňa, plosky, čereble, jalca, podustvy, hrúza atď... Druhou možnosťou je nekompromisný odstrel kormorána tiež počas troch rokov s „celoplošne organizovaným infernom“ po celom Slovensku s totálnou likvidáciou do- časných hniezdísk a nocovísk, čo by pri dnešných komunikačných, dopravných a zbrojných vymo- ženostiach nemal byť až taký problém. A to z ušetrených peňazí za zarybnenie a predané povolenky. Snáď by kormorán natrvalo zabudol, ako sa sem vracať, lebo Baltik vraj posledné dva roky nezamrzol, čiže je zrejmé, že sem kormorán chodí za potravou v premnoženom počte. (Na margo: Japonci stále lovia veľryby a netrápia ich medzinárodné konvencie...) Z dostupnej literatúry zisťujem, že kormorán nebol na severnom Slovensku (a na Orave už vôbec nie) domácim a bežným druhom v takých počtoch, aj keď na Oravskom hrade som videl jeden vypchatý exemplár. Do úvahy ešte pripadajúci genetický zásah na reprodukciu počtu kormoránov, aby sa ich liahli minimálne počty, je podľa mňa utópia, lebo by si to asi zas odniesli len ryby, ako nosič genotoxicity pre kormorána. To skôr prenechajme na bohatšie štáty v rámci EÚ, kde sa už zo 2-3 roky s kormoránom, najmä v Škandinávii, domáci farmári vôbec nepárajú...
Samovýter? Zabudnime!
Aj riešenie vysádzaním malých rybiek do chovných potokov a ich neskorším zlovením a vysadením do väčších riek je neisté, pretože ich tam už viac rokov decimuje premnožená vydra, ktorej sa tiež dobre darí. Kormoránom zdecimovaná je nielen Orava, ale aj Kysuca, Rajčianka, Váh, Triec a iné rieky. Takže postupne zabudnime, že sa nám ešte niekedy podarí vidieť samovýter lipňa, podustvy, jalca alebo mreny, ako to bývalo pred pár rokmi na Orave. Treťou možnosťou je, keby práve ochranári týmto svojim „chránencom“ začali zabezpečovať obživu na vlastné náklady (z vlastných zdrojov, či štátnych prostriedkov a pod., alebo lobingom na správnych miestach ako doposiaľ môžu financovať chov a vysádzanie rýb, robiť pravidelné brigády, presne tak, ako robíme my, rybári, prípadne aj vyčistiť stromy od trusu po kormoránoch, lebo aj stromy si zaslúžia náležitú ochranu)...
Podeliť rieku obciam?
Poslednou možnosťou je odovzdanie určitých úsekov Oravy do dlhodobého prenájmu a hospodárenia tým obciam, kadiaľ rieka preteká, resp. aj súkromným osobám a domáci si už s kormoránom aj pytliakmi urobia poriadok sami. Takto s kormoránom naložili napr. v Čechách na Bečve, kde údajne istý podnikateľ ponúkal za zobák kormorána 200 Čk a kormorán sa zrazu na tejto rieke prestal objavovať. Vážim si každého živého tvora, no vzhľadom na malú reálnu možnosť ponechávať prírodu vo všetkom na samoreguláciu, je ochrana kormorána v určitých lokalitách len „chránením s konskými klapkami“ s preferenciou jedného živočíšneho druhu pred ďalšími a je zrejmé, že pokiaľ my sami účinne nezasiahneme, ryby budú ťahať v najbližších rokoch za kratší koniec... Trpezlivosť mnohých rybárov aj tak už preteká a tak miesto pozdravu Petrov zdar môžeme čoskoro očakávať frázu ako z televíznej relácie Uragán: „Zabi svojho kormorána, zachrániš 100 rýb na 100 dní“!
Viliam Chromý
