JABLONKA. Naša cesta na poľské trhy začala netradične, registráciou na e-hranici. Tú normálnu, v Trstenej, sme prechádzali o 8:45 h, nikto nás nekontroloval na slovenskej ani poľskej strane.
Na príjazde na Slovensko stáli vojaci, jeden z nich sa rozprával s vodičom auta, ktoré viezlo na prívesnom vozíku nábytok. Neviem, čo sa pýtal a či kontroloval green pas.
Už príjazd ku trhu bol iný ako bežne. Parkoviská zívali prázdnotu, pod kolesá auta nám neskákali ľudia náhliaci sa k stánkom alebo nesúci nakúpený tovar. Stánky na pravej strane neboli obsadené. Všade bol pokoj. Zaplatili sme bežné dve eurá za parkovanie a vybrali sme sa nakupovať. Videli sme veci, ktoré tu bežne neuvidíte.
V stánku s kobercami a kožušinami ležal vzadu na pulte vyvalený predavač, driemal. Oproti stál chlap, hovoril po slovensky, ale vyzeral ako predavač. V krátkych nohaviciach a trenírkach mal doslova v zadnej časti tela zastrčenú peňaženku a hygienické vreckovky. Tak od tohto si určite nič nekúpime.
Začala hubárska sezóna, hubári nosia z lesov prvé úlovky Čítajte Pokračovali sme ďalej. Uličky boli prázdne, tovar ste si mohli prezerať bez toho, aby ste sa tlačili, strkali. Predavači sa mi zdali úslužnejší. Mali na nás oveľa viac času. Kedysi som mal pocit, že keď som dlhšie rozmýšľal, či niečo kúpim, tak dávali najavo, aby som sa rýchlo rozhodol a uvoľnil miesto ďalšiemu nakupujúcemu.
