ORAVSKÉ VESELÉ. Oravské Veselé a Sihelné delí od seba po hlavnej ceste bezmála 35 kilometrov. Cez kopce sú to však len asi štyri kilometre. Zhruba v strede cesty stojí v poli kaplnka a tá je aj hranicou medzi dvomi katastrami, veselovským a sihelským.
Skratka cez chotáre to bola kedysi ozaj parádna, takmer ako asfaltka. Podpísal sa však na nej čas, bola samá diera, prepadnutá aj zle vyspádovaná.
„Bral som ako svoju povinnosť zabezpečiť, aby sa oba regióny mohli medzi sebou navštevovať po slušnej ceste,“ hovorí starosta Oravského Veselého Albín Maslaňák. Skratku totiž na presun využívali aj ľudia z Mútneho, Oravskej Polhory či Rabče. Mali to tak bližšie.

Asi tri roky dozadu tak začalo Oravské Veselé s úpravami okolia. Žiaci z tvrdošínskeho lesníckeho učilišťa vtedy vyčistili rigoly vypílili a odstránili kroviny, ktoré zasahovali až do cesty. „Potom sme dali urobiť garády a hneď to celé vyzeralo lepšie.“
Následne vozovku stabilizovali 40-centimetrovou vrstvou cementu a na to šla zavalcovaná štrkodrva. „Dodnes len ľutujem, že sme rovno na na nedali aj asfalt.“ Taký je totiž technologický postup, aby do seba cesta nenaberala vodu.
„Už bez toho sme však do cesty dali veľa peňazí, tak sme to nechali tak a aj sa nám to vypomstilo.“ Povrch sa po čase začal rozpadať.

Vlani na jeseň sa už na rozbitú cestu sťažovali ľudia, kde sa dalo. „Ja sa im ani nečudujem, cesta bola naozaj zlá, no na druhej strane viem, že je to aj veľký zásah do rozpočtu obce.“
Hneď tak na vozovku položili základnú vrstvu asfaltu a tohto roku druhú. Dnes je cesta vo veselovskom chotári taká, aká má byť. Obec so všetkým vyšla na viac ako 200-tisíc eur. „Trvalo nám to asi desať rokov, ale som naozaj rád, že sa to podarilo.“
Teraz už iba ostáva dorobiť úsek v sihelskom chotári, tí však nemajú cestu vo svojom vlastníctve. „To jediné nás mrzí, že máme cestu urobenú iba do polky, no sme pripravení byť aj na druhej časti súčinní.“
