Prvýkrát som daroval krv ako vojak na Kysuciach v Čadci. Bolo to také kolektívne rozhodnutie. Vždy ma to nejako lákalo. Potom som odišiel na dlhšie obdobie pracovať do zahraničia.
Po návrate som aj chcel znovu darovať krv, ale tá príležitosť nebola. Vlastne bola, len ja som ju nevidel. Až neskôr, presne si pamätám, v pekárni, kde som chodieval kupovať pečivo, visel plagát. Bol to plagát Slovenského Červeného kríža a propagoval mobilný odber krvi, ktorý organizoval Miestny spolok Slovenského Červeného kríža (SČK) Rabča.
Šiel som tam a tak som začal s pravidelným darovaním krvi. Chodieval som na mobilné odbery krvi, ktoré organizoval miestne spolky SČK v okolitých obciach.
Otcovia darovali krv Čítajte Kvôli práci som občas daroval krv aj v Bratislave, kde ma pre dobré zdravotné výsledky oslovili, či nechcem darovať krvné doštičky. Súhlasil som. Zapísali ma do registra darcov Národnej transfúznej služby v Ružinove. Zo začiatku sa neozývali, ale potom som sa už začal o to zaujímať.
Natrafil som na výzvu z Národného onkologického ústavu. Ozval som sa im, absolvoval som úvodné vyšetrenia. Všetko bolo v pohode, tak som išiel na svoj prvý odber krvných doštičiek. Potom ma začali pozývať aj do Ružinovskej nemocnice.
