VAVREĆKA. Mária Čierniková a Betka Drutarovská sú mamy a tiež švagriné. Jedna je vyštudovaná jazykárka s pedagogickým minimom, druhá psychologička. „Rodičovstvo nás veľmi napĺňa a zaujíma,“ hovorí Betka. Deti majú v podobnom veku a keď po dlhých úvahách, prečítaných knihách a absolvovaných prednáškach začali uvažovať, kde ich dajú do škôlky, zrazu nevedeli kam.
Vymysleli Cestičku
„Hľadali sme priestor, ktorý by bol pre deti prirodzený a kde by bolo veľa pohybu po vonku,“ hovorí Mária Čierniková. Filozofia dievčat vychádza z viacerých psychologických smerov, jedným z najdôležitejších je však rešpektujúci prístup vo výchove, ktorý sa na prvý pohľad môže niekomu zdať ako príliš veľa slobody. Ide ale skôr o podporu jedinečnej osobnosti dieťaťa, sledovanie jeho potrieb a najmä prijímanie jeho emócií.
Rovnako by dieťa podľa nich malo mať väčšiu voľnosť v tom, ako a s čím sa chce hrať. „Má objavovať a skúmať, tak je predsa od malička nastavené.“ Klasické škôlky však takéto možnosti nemajú, sú limitované systémom. „Vôbec ich nechceme kritizovať, len sme hľadali miesto, ktoré by sedelo s našimi hodnotami,“ vysvetľuje Betka.
Žiaci si pomáhali navzájom Čítajte Do úvahy pripadali ešte lesné kluby, ktoré už úspešne fungujú vo viacerých častiach Slovenska. Deti tam fungujú poväčšine späté s prírodou a vzdelávajú sa alternatívnymi metódami. Keďže ale nič podobné v okolí nenašli, rozhodli sa vytvoriť Cestičku.
Komunita detí aj rodičov
„Uvažovali sme aj nad klasickou škôlkou zapísanou priamo pod ministerstvom školstva, aby sme mali nárok na príspevok od štátu,“ vysvetľuje zakladateľka Betka. Takýto proces je však veľmi náročný, pre začiatok tak vytvorili občianske združenie.
