ORAVA. „Viacerí z rodiny u nás fajčia trávu,“ hovorí Richard. Nebol teda dôvod, prečo by to neskúsil tiež. Najskôr len príležitostne, potom raz do týždňa, až sa z toho stal každodenný návyk. „A dostalo ma až tam, kde som bol.“ Aj keď len hlúpou náhodou.
Trávičkári
So všetkým začal Richard dosť skoro, bol ešte len na základnej škole a už fajčil cigarety a chodieval s bratrancom a jeho partiou von. Flákať sa. „Nebol to žiadny nočný život, to by som v takom veku ani nemohol,“ hovorí. Proste po škole vypadli chalani za zábavou do mesta a o desiatej večer všetci svorne naspäť autobusom domov. „Samozrejme, už pretriezvení, aby nikto nič nezistil,“ zasmeje sa.
Prvý prišiel s marihuanou bratranec, no rýchlo sa k nemu pridal aj Richard. Nebol dôvod, prečo by to nemal skúsiť tiež, viacerí rodinní príslušníci fajčia príležitostne trávu. Je to pre nich pôžitok a relax, všetci sú však razantne proti tvrdým drogám a nikdy ich ani neskúšali.
Jedno ráno mu doma zazvonili kukláči. Výsledok? Mesiace za múrmi väznice Čítajte Rodičia boli navyše rozvedení. Otec nad ním dohľad nemal, chodil totiž za prácou na dlhé mesiace do zahraničia, a s mamou mali kamarátsky vzťah, no bola na neho príliš mäkká. „Na druhej strane, ja som v tom celom mal vždy rozum a nikdy som neprišiel domov tak, že by som o sebe nevedel.“
Jedno obdobie im na to rodičia prišli. „Mama ma potom pravidelne testovala testami na drogy.“ Na viac ako rok tak Richard konzumáciu marihuany úplne obmedzil, jeho bratranec však až taký striktný nebol a vydržal len pár mesiacov.
Na strednej potom Richard začal s trávou znova. Najskôr len príležitostne, potom raz do týždňa, až sa z toho stal každodenný návyk. „Bral som to už ako cigarety a vôbec mi nevadilo zapáliť si jointa a ísť takto po ulici.“
