Veľa vodičov pozná ten moment, keď prídu k zaparkovanému autu a na kolese nájdu papuču. Prvé slová, ktoré prebehnú hlavou, a možno aj vyletia z úst, sa tu nedajú napísať.
Takýto pozdrav od mestských policajtov určite zabezpečuje týmto príslušníkom jednu z najnižších pozícií v rebríčku obľúbenosti. Niet sa čo čudovať. Časť ich práce spočíva v represii, a tá sa nám nepáči.
Aj preto som si na svoju šichtu vybral povolanie mužov a ženy v čiernych, respektíve modrých uniformách. Kedysi sme ich volali čierni šerifovia, pretože chodili v čiernom oblečení, teraz majú v Dolnom Kubíne modré.
Výbavu som nedostal
Do služby som sa hlásil pekne po vojensky o siedmej ráno. Na dvanásť hodín ma pridelili ku Ivanovi a Kvetoslave. Po krátkom zoznámení sa vystrojili a vyzbrojili, z trezoru vybrali pištole, známe čezety deviatky.

Tajne som dúfal, že sa nejaká ujde aj mne, no márne. Nedostal som ani uniformu, pelendrek, paralyzér a dokonca ani čiapku. Zákon to nedovoľuje. No, čo už. Aspoň budem nenápadnejší a nikto mi nebude nadávať, keď dostane pokutu.Platený obsah (pod touto čiarou)
Po oboznámení sa s priebehom nočnej zmeny, ktorá prebehla bez problémov, sme sa presunuli do veľmi dôležitej miestnosti, k pultu stálej služby. Sedí za ním žena, v ruke drží joystick a sleduje viac ako desať monitorov pred sebou. Na niektorom sú aj dva obrazy.