NÁMESTOVO. Kristina Ptačin módu neštudovala, no napriek tomu je jej súčasťou odmalička. Už na strednej škole začínala s pretváraním kúskov nájdených v sekáčoch.
Krajčírstvo v žilách
Aj keď si to začala uvedomovať až neskôr, krajčírstvo a móda kolujú v žilách Kristiny od narodenia. „Môj dedko bol vyučený krajčír a takmer všetky tety pracovali v Makyte,“ hovorí.
Už v detstve ju to k móde ťahalo, zaujímali ju krásne a upravené ženy a obdivne vzhliadala aj na starý šijací stroj Veritas, ktorý mali a doteraz majú doma plne funkčný.
Oblečenie pre malú Kristinu zvykla šiť mamina sestra. „Presne si pamätám celý ten proces od skúšania až po finálny výsledok a aj to, ako som tým všetkým bola nesmierne fascinovaná,“ zasmeje sa.
Detský záujem o módu sa s Kristinou niesol aj na strednej škole a medzi ostatnými svojím oblečením vynikala. „Aj môj ocino sa vždy pekne obliekal a veľmi rád navštevoval sekáče, z ktorých potom nosil kadejaké zaujímavosti.“
Nadšenci chcú do hôr osadiť útulne. Pomôžu architekti Čítajte K podobným aktivitám inšpiroval aj ju. Nájdené kúsky si potom doma upravovala, všemožne prestrihávala, zahýbala či prešívala, a všetko len ručne. Na stroji ešte pracovať nevedela. „Až neskôr prišli prvé pokusy, domotané nite a doslova to boli také popletené začiatky,“ hovorí.
Keď si na gymnáziu mala vyberať svoje ďalšie smerovanie, nevedela sa rozhodnúť kam. Okolie ju presviedčalo na umelecké školy, prihlášku si však nakoniec poslala na cudzie jazyky, marketing aj interiérový dizajn.
Až neskôr jej známy poradil, že v Ružomberku pod Trenčianskou univerzitou Alexandra Dubčeka funguje odbor textilné technológie a návrhárstvo. Skúsila sa teda hlásiť aj tam a vyšlo jej to.
