KLIN. „Už od mojich šiestich rokov odo mňa rodičia počúvali, že raz pôjdem do sveta ako dobrovoľníčka na misie,“ hovorí Monika Tomaštíková.
Dnes má 24 rokov a v januári sa vrátila po 13 mesiacoch z Kene. Za svoju prácu získala aj ocenenie Srdce na dlani v kategórii Dobrovoľníčka pomáhajúca v zahraničí.
Strašiakom bol jazyk
Monikina cesta dobrovoľníctva začala u saleziánov Don Bosca v Námestove organizovaním rôznych akcií a táborov. „V 17 rokoch som sa potom cez organizáciu Savio zapojila do Malej misie,“ spomína.
Po polročnej príprave vycestovala cez letné prázdniny na Ukrajinu, kde organizovala tábor pre deti. „Táto skúsenosť bola pre mňa natoľko silná, až som sa tomu venovala ďalších šesť rokov.“ Posledné roky dokonca ako mentorka, ktorá pripravovala mladých na misiu.
Organizácia Savio však ponúka aj Veľkú misiu, ročnú, do ktorej sa Monika prihlásila v roku 2018. „Na to je potrebná desaťmesačná príprava, počas ktorej má človek zistiť, či je to naozaj to, čo chce.“
Od pondelka otvárajú terasy v reštauráciách Čítajte Monika nezapochybovala ani raz a začiatkom decembra v roku 2019 vycestovala do Kene. Veľa o Afrike vraj nevedela a ak aj nejaké poznatky mala, boli to len známe stereotypy.
„Či som mala obavy? Znie to možno zvláštne, ale nie, proste som sa tešila.“ Rešpekt mala len pred jazykom. V Afrike sa hovorí anglicky a svahilsky a každý zo 47 kmeňov má navyše aj svoj vlastný jazyk. „Utešovala som sa však tým, že angličtinu som sa predsa učila, tak im hádam budem čo-to rozumieť.“
