RABČA. Štefana Zboňáka pohltila mágia, ktorá má meno futbal. Najprv sa za loptou naháňal ako hráč, potom dozeral na zápasy ako rozhodca a desiatky rokov pomáhal materskému klubu ako funkcionár. Proste je to veľký futbalový srdciar.
Gazdovia bránky neraz spílili
Každé mužstvo muselo mať prírodnú ľadovú plochu, aj také boli začiatky Čítajte Štefan Zboňák začínal s futbalom pri staršom bratovi Jozefovi. „Je odo mňa o desať rokov starší. Patril k prvej generácii futbalistov v Rabči.“ Na prvý súťažný zápas si musel počkať poriadne dlhú dobu. Prišiel až vo veku 14 rokov, keď začal nastupovať za dorast. „V tej dobe sme nemali žiacke družstvá, iba mužov a dorastencov.“ O dva roky už vybehol na trávnik medzi dospelými. „Bolo to tak trochu aj vtipné, pretože ja ako ročník narodenia 1942 som hrával za mužov a niektorí hráči narodení v roku 1941 ešte za dorast,“ hovorí bývalý záložník a neskôr stopér.
