VASIĽOV. „Ešte vládzem, ale po zápase ma bolia členky. Bolesti prejdú, so ženou sa pohádam a potom opäť hrám,“ povedal Štefan Feja, ktorý aj po šesťdesiatke predvádza futbalové majstrovstvo na ihrisku. V aktuálnej sezóne si trúfol nastúpiť aj medzi mladými.
Zo žiakov rovno ku mužom

Rodák z Vasiľova sa musel od útleho detstva prebíjať medzi staršími. Pochádza z piatich súrodencov, až štyroch bratov. „Všetci hrali futbal, ale nikdy sa nám nepodarilo si zahrať spolu. Najviac traja sme nastúpili v jednom tíme.“
Štefan Feja vynikal odmalička skvelou kondíciou, ktorú získal najmä v domácich podmienkach. „Stále som sa hýbal, cvičil. Ako chlapci sme si urobili činky. Mali sme tiež gazdovku, bolo treba chodiť kosiť.“
Futbal nehrával iba na dvore, ale aj súťažne za Vasiľov. Strieľal jeden gól za druhým. Nemal ešte ani 15 rokov a už nastupoval za mužov. „V obci sme nemali dorast. Bývali sme pri kultúrnom dome, kde sa mužstvo vždy schádzalo pred zápasom. Vykukoval som spoza rohu, či ich bude dosť. Vždy som mal zbalené kopačky. Ak niekto chýbal, vždy ma zavolali,“ spomína Štefan, ktorý sa u dospelých rýchlo udomácnil. Dá sa povedať, že aj gólovo mužstvo ťahal. „Ako 16-ročný som bol najlepší strelec. V jednom zápase sa mi podarilo streliť až šesť gólov.“