DOLNÝ KUBÍN. „Videli ste ich? Tých mŕtvych a chorých na kovid v nemocnici? Kto ich videl?“ Takto zareagoval technik, ktorý mi bol minulý týždeň zapájať internet. Tvrdil, že má známu zdravotnú sestru v Rakúsku a keď chcela ísť pracovať do nemocnice na Orave, povedali jej, že ju nepotrebujú, vraj majú sestier dosť.
Jeho slová sú dôkazom, že stále existujú ľudia, ktorí zľahčujú a spochybňujú COVID-19.
Minulý piatok sme sa rozprávali o aktuálnej situácii v Dolnooravskej nemocnici s Františkom Mičáňom, primárom oddelenia anestézie a intenzívnej medicíny (OAIM), známejšom pod starým názvom ARO, a Petrom Letavyom, primárom interného oddelenia.
„Keby ľudia videli smrť, s ktorou sa tu stretávame dennodenne, tak by ochorenie určite pokladali za obrovský problém,“ hovoria.
Naviazaní na telefón
Oddelenie anestézie a intenzívnej starostlivosti má štyri lôžka, ďalšie štyri sú pre jednotku intenzívnej starostlivosti (JIS). „Dnes máme na oddelení piatich kovidových pacientov napojených na umelú pľúcnu ventiláciu, preto sme zabrali aj jednu posteľ JIS,“ hovorí primár Mičáň (V čase uverejnenie tohto článku už potrebovalo ventiláciu až sedem pacientov).
Slovensko k 11. marcu
- 8 244 úmrtí
- 3673 pacientov v nemocniciach s kovidom
- 331 571 pozitívnych PCR testov
- 312 032 pozitívnych Ag testov
- 363 pacientov na umelej pľúcnej ventilácii
Patrí medzi piatich anesteziológov nemocnice, ktorí sa ako jediní môžu starať o pacientov napojených na umelú pľúcnu ventiláciu. Okrem toho musia byť v pohotovosti aj kvôli akútnym aj plánovaným operáciám. „Sme stále na telefóne. Našťastie teraz nemáme nekovidových pacientov na OAIM, ale je otázka času, kedy to nastane. A tých nemôžeme uložiť ku kovidovým.“
Lôžka na OAIM využívajú aj ťažko ranení ľudia po autonehode, po mozgovej príhode, infarkte a pri iných život ohrozujúcich stavoch.
Odložené operácie
„Kovid je obrovský problém, ľudia sú ozaj na tom zle,“ pokračuje primár. „Ale máme už aj problém starostlivosti o nekovidových pacientov.“ Odkladajú sa operácie, a to nie je odloženie o týždeň, niektorí čakajú rok.
V laboratóriu sa pomýlili, na Orave juhoafrickú mutáciu zatiaľ nezistili Čítajte „Jednoducho nie sme schopní ich teraz zabezpečiť. Nevieme sa naklonovať, ideme na doraz. Môžu nám dať aj sto pľúcnych ventilácií. Budú nám nanič, pretože ich nebude mať kto obsluhovať. Ešte väčší problém sú sestry, až neuveriteľne drú.“
Napriek snahe zdravotníkov počet obetí rastie. Výnimkou nie je ani Dolnooravská nemocnica. V prvý marcový deň ich následkom kovidu umrelo osem, do 9. marca, za deväť dní, až sedemnásť. Najčastejším dôvodom úmrtia súvisiacim s kovidom je zápal pľúc.
„Ľudia nemôžu dýchať, dusia sa,“ hovorí František Mičáň. „Pľúca nedokážu zabezpečiť výmenu plynov bez prístroja. Musíme ich uspať. Každý, kto sa dostane k nám, je v ohrození života. Zostávajú tu niekoľko týždňov.“
Upozornil na zásadný rozdiel oproti jeseni. „Ohromný rozdiel je vo vekovej skladbe. Na jeseň to boli starší ľudia s viacerými diagnózami. Teraz sú čoraz mladší. Na ventilácii máme už aj štyridsiatnikov. A sú medzi nimi aj doteraz zdraví ľudia.“
Majú obojstranný zápal pľúc
O kovidových pacientov sa starajú aj na internom oddelení, majú pre nich 56 lôžok. Priemerne využívajú 40.
„Hospitalizujeme len pacientov s obojstranným zápalom pľúc, ktoré nie sú schopné zabezpečiť okysličenie organizmu. Sú to najťažšie stavy. Ľahšie sa liečia doma, pretože tak je to správne a kapacitne by sme to nezvládli,“ opisuje situáciu primár Peter Letavay.
Nazreli sme do centra, kde očkujú Čítajte Všetky lôžka majú k dispozícii kyslík, pri troch sú prístroje high flow na zabezpečenie vysokoprietokovej kyslíkovej terapie. Dokážu do pľúc dostať až 50 litrov kyslíka za minútu, čo umožní zabrániť presunu na umelú pľúcnu ventiláciu. Veľkou výhodou je, že pacient je pri vedomí, komunikuje s personálom aj rodinou pomocou telefónu.
Komunikácia s rodinnými príslušníkmi zaberá lekárom veľa času. „Mohli by sme ho využiť v prospech pacientov, ale chápeme to. Uvedomujeme si, že je to veľmi dôležitá súčasť starostlivosti o nich,“ hovorí Letavay.
Psychická pohoda je pri liečbe dôležitá, no súčasná situácia chorým na kovidovom oddelení nepraje. „Trpia úzkosťou, depresiami. V bielych overaloch vyzeráme rovnako. Nedokážu rozlíšiť, kto je lekár, kto sestra, kto upratovačka. Chodíme ako bieli snehuliaci.“ Pridáva sa dlhšia doba liečenia, priemerne 11 dní, nekovidoví odchádzajú domov priemerne po šiestich dňoch.
Primár interného oddelenia vidí príčinu v omladzovaní pacientov aj v očkovaní seniorov. Naviac, agresívnejšia anglická mutácia postihuje aj mladších ľudí.
Následky sú dlhodobé
Obidvaja primári upozorňujú na následné komplikácie súvisiace s kovidom.
„Pacient, ktorý od nás odchádza, potrebuje ďalšiu starostlivosť,“ hovorí Letavay. „V rámci zelenej časti nemocnice, kde sú pacienti bez kovidu, často riešime následky tohto ochorenia. Sú medzi nimi aj ľudia, ktorí mali ľahší priebeh. Potom sa dostavia depresie, sťažené dýchanie, búšenie srdca, bolesti kĺbov, chronické únavové syndrómy, vírusové zápaly srdca.“
Oravské nemocnice idú na doraz, pľúcne ventilácie sú obsadené Čítajte Pridal vlastnú skúsenosť. Kovid prekonal pred pol rokom. „Mal som ľahký priebeh a stále mám bolesti drobných kĺbov rúk spôsobených covid infekciou. Doteraz sa liečim.“
Horšie sú na tom ľudia z pľúcnej ventilácie. „Potrebujú rehabilitáciu, kúpele, veľa z nich má zdravotné problémy,“ hovorí Mičáň. „Po každom zápale sú pľúca poškodené. Nikto vám dopredu nepovie, v akom stave budú. Sú ľudia, ktorí sa zregenerujú veľmi dobre, iní sú postihnutí na celý život.“
Čo ďalej, nikto nevie
Obidvaja lekári podporujú očkovanie. „Čítal som štúdiu, že očkovanie dôchodcov v DSS znížilo úmrtnosť v týchto zariadeniach o 80 percent,“ hovorí Letavay.
Napriek tomu, že sú konfrontovaní so smrťou spôsobenou kovidom, podporujú čiastočné uvoľnenie protiepidemických opatrení.
Z narodených dvojičiek malo jedno kovid, druhé nie Čítajte „Fakt nechápem, čo sa deje na Slovensku, keď sme na tom tak zle,“ hovorí Mičáň. „Je to kvapôčková infekcia, šíri sa kvapôčkami z úst pri kašľaní, kýchaní, rozprávaní aj dýchaní. Dôležité sú rúška. Naozaj pomáhajú, veľmi znížia riziko prenosu.“
Podľa neho by sa nemalo robiť hromadné týždňové testovanie. „Niekde to flákajú, poriadne nezotrú, testy sú potom o ničom. Mám pocit, že to začína byť biznis.“
Nechal by otvorené reštaurácie aj obchody s obmedzenou kapacitou, čo by ľuďom pomohlo uživiť sa. Štát by nemíňal obrovské peniaze na pomoc.
„Verím, že ľudia by opatrenia dodržiavali viac, ako teraz, keď je to také prísne. Súhlasím so zatvorením krčiem, lebo keď sa pije, tak zábrany klesajú. Ani deti nemôžete dlho držať doma, zdivejú. Mali by sme sa poučiť od krajín, kde to funguje a sú na tom lepšie. Možno budeme musieť s tým vírusom žiť, obmedzenia nebudú môcť byť stále. Ľudia sa vzbúria.“
Primár hľadá informácie aj v iných štátoch. Zaujalo ho Švédsko. „Majú opatrenia oveľa voľnejšia ako my a im zomierajú dvaja, traja ľudia denne za posledné týždne. A pritom ich je dvakrát toľko ako nás. Na jar im vymreli celé domovy dôchodcov, ale teraz im to ide celkom slušne.“
Inde to funguje
Podľa Letvaya máme veľa výnimiek, ktoré vnášajú zmätok. „Ľudia opatrenia nedodržiavajú a keď ich nedodržiavajú, tak nefungujú. Neexistuje dôsledný systém kontroly. Každý si opatrenia vysvetľuje po svojom tak, ako mu to vyhovuje.“
Pravidlá zákazu vychádzania platné od zajtra, stredy 3. marca Čítajte Na otázku, prečo Slováci na jar poslúchli a príkazy dodržiavali a teraz ich ignorujú, má vysvetlenie.
„Veľa ľudí malo alebo videlo ľahké priebehy ochorenia. Teraz bagatelizujú, čo je veľká škoda. Keby videli a zažili ťažké stavy v nemocnici, na príbuzných alebo na sebe, keby videli smrť, s ktorou sa tu stretávame dennodenne, tak by to určite pokladali za obrovský problém. Ochorenie spôsobené vírusom COVID-19 je devastujúce a príšerné.“
