Na úspech sestier Zuzany a Márie Remeňových môže byt hrdá celá Orava, zvlášť Hruštín, Breza i Beňadovo. Sú rodáčky z Hruštína, tam sa narodili, vyrastali.
Otec pochádza z Beňadova, jeho nátura ísť za cieľom poznačila aj dvojičky. Svoje nadšenie i tvrdohlavosť ukázal veľakrát pri povzbudzovaní popri trati. Nehovorím o obetovaní sa a podpore.

Ich biatlonová kariéra začala v Breze. Touto cestou by som rád poďakoval tým, ktorí boli pri zrode a následne pri reštarte biatlonu v Breze. Boli to pán Anton Matejčík (tzv. srdciar telocvikár, ktorí v dnešnej dobe chýbajú), Anton Volček, Anton Náčin a Martin Náčin. Tu bol prvý kontakt našich Remeniek s biatlonom. Nasledovali prvé úspechy, no aj nezdar, veľa sĺz sklamania.
Dôležitý bod v ich rozhodnutí nastal pri rozhodovaní sa o stredoškolskom štúdiu. Rozhodli sa najlepšie, ako mohli. Vybrali si strednú školu v Podbrezovej. Tam by som vyzdvihol prácu, ktorú vykonal a stále s nimi vykonáva Peter Kazár.
Pre informáciu fanúšikom biatlonu. Na strelnici sa strieľa na vzdialenosť 50 m. Terč na ležku má 45 mm, na stojku má 115 mm.
Úspech v biatlone spočíva v načasovaní formy bežeckej, streleckej a nepodstatnú časť tvorí namazanie lyží. Je to hotová chémia. Stačí, aby jedna z týchto častí zlyhala a miesto úspechu ste na strane sklamaných a porazených.
Mery, Zuzi – kto vysoko lieta, hlboko padá.
Zostaňte, aké ste, a prinášajte nám, fanúšikom biatlonu, Orave i celému Slovensku radosť. Ďakujeme.
