LIESEK. Chudobný chlapček v roztrhaných teplákoch a aj ten, čo nosí pod pazuchou barličkou. Dievčatko, ktoré nevidí alebo to s inou farbou pleti či dokonca aj také, ktoré má úplne všetko a v živote mu vlastne nič nechýba.
Vlastnými menami tiež Chcejko, Boľko, Tmejka, Inka a Veselka je päť postavičiek, ktoré si dokopy hovoria Vnímajkovia. Znázorňujú najčastejšie sociálne odlišnosti a majú za úlohu ukázať deťom, ako tieto odlišnosti vnímať a prijímať. Za ich zrodom stojí nápad aj osobná výpoveď Liesečanky Ľubice Matušákovej.
Odlišnosť je moja téma
„Ja som vlastne ten Boľko,“ hovorí Ľubica. Od narodenia žije s diagnózou lámavosť kostí a doteraz už mala okolo 40 zlomenín. Nie sú pre ňu nezvyčajné rôzne obmedzenia, barla, sadra, operácia v nemocnici či pobyt v kúpeľoch. „Odlišnosť je teda moja téma.“
Hoci sa snaží na všetko pozerať pozitívne a mala v živote šťastie na rodinu a blízkych, aj ona si zažila nepríjemné posmešky od okolia. „Ale čo mi chýbalo po fyzickej stránke, dokázala som vyriešiť inak.“ Bola veľmi výrečné dieťa a aj keď bola v kolektíve najmenšia, bolo ju veľakrát počuť najviac.
Pri vstupe do lietadla naň vždy trikrát poklope. Pre šťastie Čítajte V detstve bol stále nablízku niekto, kto ju ochránil a pomohol jej, no dnes už vníma Ľubica svoju odlišnosť najmä pri bariérach, s ktorými sa stretáva v bežnom živote. Veľkým rizikom je pre Ľubicu napríklad zima a sneh. „Keď idem len po chlieb do obchodu, musím ich prejsť päť, aby som našla taký, kde nie je pri vstupe čistý ľad alebo majú schody so zábradlím.“ Často sa tak cíti bezmocná a nie je výnimkou, že sa vráti domov bez nákupu.
