NÁMESTOVO. Pôvodne chcela byť lekárkou, neskôr učiteľkou, až skončila pri lietaní. K povolaniu ju inšpiroval obrázok. Karin Brummer (26) z Námestova pracuje už skoro tri roky ako letuška v leteckej spoločnosti Blízkeho východu.
Volajú iba raz
Obyčajná fotka leteckej spoločnosti vyskočila Karin na sociálnej sieti. „Vtedy som si povedala, že byť letuškou môže byť celkom zaujímavé,“ spomína. Na strednej škole sa potom začala viac sústrediť na jazyky a chcela sa dostať na letecký manažment do Prahy. „Zistila som, že škola je súkromná a drahá, a zároveň tam majú matematiku.“ Z pôvodného plánu tak rýchlo upustila a nastúpila za učiteľku anglického a francúzskeho jazyka.
Po bakalárskom ročníku bola rozhodnutá ďalej v štúdiu nepokračovať. „Chcela som sa prihlásiť do tejto leteckej spoločnosti, ale vtedy nenaberali nový personál a do školy ma tlačili aj blízki.“ Chtiac či nechtiac tak študovala ďalej. Pár mesiacov pred magisterskými štátnicami absolvovala mesačnú dovolenku v Zanzibare, absolútne netušiac, čo ide robiť po škole ďalej. „Tesne pred odchodom mi ale píplo upozornenie na telefóne, že hľadajú letušky.“ Tak sa skúsila prihlásiť, veď za to predsa nič nedá.

Až skoro po pol roku sa jej letecká spoločnosť ozvala s tým, že ju o dva dni pozývajú na deň otvorených dverí do Bratislavy. Zo 450 ľudí sa prepracovala do prvej desiatky najlepších a ani vraj nevie ako. „Zakaždým som mala pocit, že cez túto časť už určite neprejdem.“ Prešla a domov odchádzala s tým, že sa jej ozvú.
Počas týždňov čakania vraj Karin nonstop chodila so zapnutým telefónom, lebo táto letecká spoločnosť sa ľuďom ozýva iba raz. A ďalej? „No bola som s kolegami z práce na výlete a zrazu mi zazvonili hodinky s predvoľbou +971, čo sú Spojené arabské emiráty.“ Pre zlý signál síce s problémami, ale Karin zagratulovali s tým, že ju za letušku k sebe vybrali.
Je to výzva
Do Dubaja odlietala 14. septembra 2018 na skúšobnú dobu, ktorá mala trvať pol roka. „Lúčenie bolo ťažké, aj som si poplakala, ale už na strednej som vedela, že na Slovensku neostanem,“ spomína Karin. Vždy ju vraj lákali veľkomestá, v ktorých sa stále niečo deje, a zároveň nový kraj brala pre seba ako výzvu. „Páčilo sa mi, že sa musím spoľahnúť iba na seba a všetko si musím vybojovať sama.“

Prvé dva mesiace absolvovala povinný tréning. „To bolo náročné, každý deň sme začínali o pol šiestej ráno a vracali sa domov okolo siedmej.“ Učili sa, ako odrodiť na palube dieťa, čo robiť, ak niekto unesie lietadlo alebo dokonca ako zatknúť pasažiera. Manuál, ktorý sa museli celý naučiť, mal asi dvetisíc strán. A po všetkom nasledovali ústne aj písomne skúšky, súčasťou ktorých boli aj simulátory.