DOLNÝ KUBÍN. Hokejový útočník Milan Jonák mal sľubne rozbehnutú kariéru. Ako mládežník sa stal majstrom Slovenska v drese žilinského dorastu. S juniorkou Martina sa dostal až do finále extraligy, napokon získal striebornú medailu. Na martinské obdobie však nespomína s láskou. Teraz by sa úplne inak rozhodol. S 30-ročným odchovancom Dolného Kubína sme sa porozprávali.
Celú kariéru strieľate góly, ale je pravda, že ste chceli byť brankár?
Dostal šancu pod Jurkemikom, futbal si užíva aj po štyridsiatke Čítajte Áno. Ešte predtým, ako som sa dostal na ľad, zápasy vonku som chytával. Dokonca som mal aj svojho mentora Jozefa Vodičku, ktorý vtedy chytal za Dolný Kubín. Učil ma rôzne brankárske triky. Napokon som skončil pri strieľaní gólov, lebo na tréningoch som nevedel, kde sa mám hlásiť ako brankár.
Ukázalo sa to ako dobré rozhodnutie, lebo v Dolnom Kubíne ste patrili medzi najlepších strelcov. Rád spomínate na tieto časy?
Zažili sme toho veľa. Rád si pripomeniem môj prvý zápas, gól, našu prvú výhru, výbornú partiu spoluhráčov alebo trénerov. Vtedy bol hokej čisto zábava bez starostí.
Prvý veľký úspechv kariére prišiel v drese Žiliny (sezóna 2007/2008). Stali ste majstrom Slovenska v mladšom doraste. Bola to nádherná hokejová etapa?
Povedal by som, že nič krajšieho som už vo svojej hokejovej kariére nezažil. Dala sa dokopy fantastická partia ľudí a vznikol z toho veľký úspech pre Žilinu. Je to už dávno, ale pocity stále také, ako by sa to podarilo včera.
