Bolo to 15. januára 1951, keď totalitný režim odsúdil spišského biskupa Jána Vojtaššáka na 24 rokov ťažkého väzenia a ďalšie tresty za údajné úklady proti republike, velezradu, vojenskú zradu a vyzvedačstvo. Mal 73 rokov. Spolu s ním boli súdení aj Michal Buzalka a Pavol Gojdič. Dostali doživotie.
Proces s J. Vojtaššákom a spol. patril k najlepšie zorganizovaným a najvýznamnejším monsterprocesom 50. rokov 20. storočia vo vtedajšom Československu.
Našli štyri zločiny
„Musel by mi sám štátny obžalobca povedať, vysvetliť a dokázať, ktoré body zo
Súdy v roku 1990 rozsudok zrušili
Udalosť spred 70 rokov – zinscenovaný proces proti tzv. vlastizradným biskupom si Konfederácia politických väzňov Slovenska pripomenula aj priamym prenosom svätej omše z Kostola sv. Arnolda Janssena v Bratislave – Petržalke. Jej hlavným celebrantom bol páter Stanislav Krajňák SVD, člen konfederácie, syn politického väzňa Jozefa Krajňáka, ktorý bol väznený za odvážny prejav na pohrebe biskupa Vojtaššáka. Jozef Krajňák vtedy na zákamenskom cintoríne okrem iného povedal, že „ešte príde čas, kedy bude za tento hrubý justičný omyl rehabilitovaný“. Stalo sa tak až v roku 1990, po páde komunistického režimu, keď súdy zrušili rozsudok z 15. januára 1951.
zápisnice mojich výpovedí vzal si za podklad k ustáleniu štyroch mne pripísaných zločinov,“ píše Ján Vojtaššák vo svojom životopise, ktorý vlastnoručne napísal. Keďže mu to nedokázal, sám hľadal súvislosti.
Úklady proti republike
Obvinenie z úkladov proti republike si biskup Vojtaššák vysvetľoval tak, že nepriatelia slovenského národa boli tvrdo proti Slovenskej ľudovej, neskôr Hlinkovej, politickej strane, pretože „sa zastávala a vymáhala na parlamentnej pôde pre Slovákov práva politické, hospodárske, náboženské a vôbec práva, ktoré slovenskému národu patria“. Všetci títo odporcovia považovali biskupa za hlavného predstaviteľa tejto strany.
„Pravdou je, že ako občan a katolícky biskup mal som k tej strane kladný postoj, lebo mi vyhovoval jej politický program, nikdy a nikde som však verejne za stranu nevystupoval, ani nehovoril.“ Ako Vojtaššák píše, išlo o štátom povolenú stranu. „Aké teda úklady proti republike?“ pýta sa.
„Ak mal štátny obžalobca na mysli druhú Československú republiku, ani proti nej som nestrojil úklady, keď ako katolícky biskup som obraňoval práva katolíckej cirkvi, o ktoré ju oberala vláda, najmä vláda po februári 1948. Naopak, úklady proti republike strojí ten, kto takéto zákony vynáša, ich schvaľuje a občanom nanucuje.“
Zločin velezrady
Čím a ako sa biskup dopustil velezrady, ani sám nevedel. Myslel si, že podkladom bol jeho nesúhlas s ľudovodemokratickým zriadením.
„Ale na tom základe museli by obviniť milióny občanov v republike, ktorým sa tá diktatúra proletariátu nijako nepáči a prechovávajú k nej živelný odpor.“
