NÁMESTOVO. O Štefanovi Smržíkovi sa nedá povedať, že by bol iba kováč alebo drotár, v jeho úžitkových a umeleckých výrobkoch totiž medzi sebou jednotlivé techniky rôzne kombinuje. Tradičnému remeslu sa vo svojom voľnom čase venuje už 23 rokov a starému základu dáva nový, moderný šmrnc.
Oheň mu učaroval
Umelecké vlohy má v rodine nielen Štefan, ale aj jeho dvaja bratia, starší František a mladší Ľubomír. Prvý je fotograf, druhý zas drotár. Talent mali všetci po kom zdediť, snúbili sa v nich totiž obe strany, mamina aj tá otcova.
„Otec mal ujka aj strýka, ktorí boli kováči,“ spomína si Štefan. Pred pár rokmi sa dozvedel, že jeden z nich dokonca upravoval hlinený riad. „Obdrotuvával susedom to, čo bolo treba.“ Zručnosti získali bratia aj od mamy. „Dedko si vedel kadečo vyrobiť, napríklad z dreva strúhal šindle, alebo si urobil krosná, na ktorých v zime tkal koberce.“ Mama zas veľa vyšívala a štrikovala.
Štefan chcel vždy vytvoriť niečo, čo by po ňom na svete ostalo, a tak bol jeho prvý kontakt s umením už na základnej škole. „V školskej dielni som z dreva vyrobil suvenír akoby národný park s medveďom aj jazierkom.“ Plastika vraj mala úspech, len sa na ňu časom akosi zabudlo.
Skúsil a vyšlo to
Mladého umelca však veľmi lákal oheň. „Ani neviem prečo, proste ma priťahoval.“ Raz mu teda otec povedal, nech urobí kutáč ku peci. „Vzal som kus železa, vopchal do pece a na kúsku koľajnice som ho porozkúval.“ Bez predchádzajúcich znalostí skúsil a ono to vyšlo. „A to bolo na dlhé roky všetko,“ povie s úsmevom.
Ktosi vyhodil zbytky zvierat na cestu Čítajte Ku kováčstvu sa potom Štefan Smržík opäť vrátil až po tridsiatke. „Keď som mal okolo domu už všetko porobené, postavil som si malú vyhňu.“ Ako prvé skúsil vyrobiť svietniky a tie vlastne doteraz robí zo všetkého najradšej.
Prečo? „Asi preto, že sa tam dá sviečka a je to zas ten môj oheň.“ Zakrátko však začal kov kombinovať s drôtom.
Ku pravej drotárčine ho potom ešte viac inšpiroval mladší brat, raz mu doniesol ukázať drôtenú misu, ktorú sám vyrobil. „A to ma chytilo,“ prizná Štefan. Prácu s drôtom vraj dookola skúšal, aj sa mu nedarilo, aj kadečo vyhodil, no nakoniec vyrobil svoj prvý košíček. Hneď aj rozmýšľal, čo urobí ďalej, skúsil teda súpravu pre manželku.
