VAVREČKA. Na začiatku bola iba lúka, ktorá sa vraj vždy páčila jednému z dobrovoľníkov, Slávovi Prajovi, ktorý tadiaľ rád behával. Blízka studnička bol len ďalší bonus. „Tak mu napadlo, že by tam mohol chovať býka alebo ovce,“ hovorí ďalší z partie František Vojtechovský. Vybudoval by len malé napájadlo a priestor ohradil.
Slávo však chodí už niekoľko rokov s kamarátmi otužovať sa do Oravskej priehrady, a tak rýchlo zmenil plány a rozhodol sa vybudovať bazén pre otužilcov. „Veď načo chodiť do priehrady, keď pod nosom máme prameň spod Magurky.“
Prvý rok v blate
A tak partia kamarátov začala na spoločnom cieli pracovať. Ručne kosili trávu, vykopali jamu a postavili hrádzu. Prvý rok sa však trochu odklonili od pôvodných plánov a namiesto v bazéne sa otužovali v bažine. „Zadky sme si močili v blate,“ hovorí so smiechom František. Na jar sa tak pustili do drobných opráv. „No celé sa nám to tak nejak vymklo spod rúk.“
Ľudia boli pre pandémiu doma, chodievali oveľa viac do prírody a partiu kamarátov si pri práci všimli. „Postupne sa k nám pridávali a vznikali stále nové a nové nápady.“ Jeden týždeň ktosi s myšlienkou prišiel a ten druhý ju už spoločne uskutočnili. „Rýchlo sme tak mali v bazéne výšku hladiny vody viac ako meter a pol aj drevené zábradlie.“
Namiesto vodopádu majú nad dedinou ľadopád Čítajte 
