RABČICE. Medard Slovík, rodák z Rabčíc, pracuje v Mestskej knižnici v Námestove a už niekoľko rokov píše krátke poviedky a básne o svojich potulkách svetom. Tu je zopár z nich.
Francúzka v záhrade
V jeden deň prišla do knižnice dievčina z Francúzska. Volala sa Fanny.
„Už na prvý pohľad bola nesmierne šarmantná,“ hovorí Medard. Pracovala na lodi, kde kreslila podmorské mapy. Pol roka robila, ďalšieho pol roka mala voľno, a tak cestovala po svete sama na bicykli.
Do námestovskej knižnice si prišla nahodiť fotky na svoju cestovateľskú webstránku, popri tom sa však popýtala aj na blízky kemp. „Ponúkol som jej, že stan si predsa môže rozložiť aj v našej záhrade.“ Súhlasila.
Ako vďaku po večeri poumývala riad. „Nikdy som nevidel ženu tak šarmantne umývať hrnce, dívať sa na ňu bola hotová poézia,“ zasmeje sa Medard. Spolu sa ešte prešli po dedine a podvečer sa Fanny usadila v sukni na deku do záhrady, kde si čítala knižku. Vyzerala zaujímavo, a tak vzbudila pozornosť okolia. K Medardovi sa prišiel povyzvedať sused, vraj kto to je. „Keď som mu povedal, že je to Francúzka na bicykli, chytil sa za hlavu.“ Netypická dievčina v sukni sa mu však pozdávala, ďalej ale nekonverzovali, sused totiž nevedel cudzí jazyk.
V dedine s kamenárskou tradíciou tesali sochy svätcov Čítajte Na druhý deň vzal Medard Fanny ešte na výlet na Babiu horu. Cestou mu rozprávala o otcovi, ktorý bol vedec, svoje zážitky z ciest aj o tom, aká je Bratislava na hlavné mesto malá. O deň na to Fanny odišla, mala nasmerované až do pobaltských krajín. Na bicykli mala vždy dve vlajky, jednu francúzsku a druhú podľa toho, cez aký štát momentálne prechádzala. „Ako odchádzala, tak za ňou tie vlajky viali, vyzerala ako nejaká štátna delegácia,“ povedal Medard so smiechom.
O šarmantnej Fanny z Francúzska napísal aj jednu zo svojich poviedok. „Keď som jej ju poslal, bola nadšená, že sa dostala až do knižky.“ Naučí sa vraj aj po slovensky, len preto, aby si ju niekedy mohla prečítať.
Deravá duchna a modráky
„Môj dedo bol veľmi zaujímavá postava, mal som ho veľmi rád a aj on mňa,“ povie Medard. Veľa príbehov v knižkách je práve o ňom.
Prezývali ho Taras Buľba, podľa značky obľúbeného tabaku. Ten fajčil cez vlastnoručne vyrobené fajky aj špičky. Spať chodil okolo siedmej večer a na duchnu z páperia s modrými pásikmi si vždy vyložil veľký popolník. Fajčil pred spánkom a aj v noci, popol mu však občas padol aj mimo popolníka, a tak mal celú duchnu deravú.
