Prvý kostol postavil PETER FIDERMAK vďaka slivovici. Druhý, rozostavaný, mu komunisti zbúrali. Tretí u nich vybavil ľahko, lebo začiatkom roka 1990 nevedeli, čo s nimi bude.

Potom staval katedrály, kostoly a mnohé iné stavby na cirkevné či charitatívne účely. Napriek zanechanému úžasnému dielu zvykne povedať, že sa za stavebnú činnosť trocha hanbí, lebo kňaz má vraj robiť kňazskú robotu.
„Ale mňa prinútili okolnosti,“ zdôvodňuje. „Prišiel som na miesta, kde nebol kostol a na kňazskú robotu priestor na zhromažďovanie treba. Do kostola totiž nechodíme na to, aby sme sa modlili, ale preto, aby sme sa učili byť ľudskí.“
Ututlané klamstvo
Počas pôsobenia v Spišskom Štvrtku potreboval Peter Fidermak zväčšiť kostolík vo
Mons. Peter Fidermak
1. októbra 1996 odišiel ako misionár do Novosibirska (Rusko).
V Novosibirsku zastával aj funkciu riaditeľa biskupského úradu.
V roku 1998 ho preložili na misie do Irkutska (Rusko), kde bolo vytvorené nové biskupstvo.
Postupne zanechal stopy v 17 mestách, v ázijskej i európskej časti Ruska. V roku 2020 sa vrátil na Slovensko.
V súčasnosti pôsobí ako výpomocný duchovný v Zuberci.
* * * * *
Narodil sa v roku 1947 v Mníšku nad Popradom.
Po kňazskej vysviacke bol kaplánom v Likavke, Ružomerku a Spišskom Bystrom.
V roku 1982 sa stal správcom farnosti Spišský Štvrtok, v roku 1989 ho ustanovili za správcu farnosti Lučivná – Svit.
V rokoch 1991 až 1994 študoval na Pápežskej teologickej akadémii v Krakove filozofiu.
V školskom roku 1993/94 začal prednášať sociológiu na Teologickom inštitúte v Spišskom Podhradí.
V júni 1994 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za monsignora.
V rokoch 1995 a 1996 zastával funkciu tajomníka Konferencie biskupov Slovenska.
filiálke Dlhé Stráže. „Dohodli sme sa s predsedom miestneho národného výboru Michalom Bonkom, že on, keďže mal známeho tajomníka KSČ v Novej Vsi, vybaví povolenie na zväčšenie sakristie.“
V skutočnosti však komunistov oklamali a počas stavby všetko zmenili. Z pôvodného kostolíka urobili svätyňu a okolo pristavili kostol aj s vežou.
„Smie sa takto klamať? podpichli sme. „To ja nie, to predseda,“ zavtipkoval staviteľ.
Samozrejme, že si čoraz viac zväčšujúcu sa budovu komunisti všimli, ale predseda to vraj vždy uhral slivovicou a výhovorkami, že ho do toho dotlačili občania. Taká bola vtedy doba.
Súbežne stavaný kostol v druhej filiálke – Bukovinke – také šťastie nemal a tak k podpivničenej stavbe, kde už chýbala iba strecha a veža, prišli buldozéry. „Ľudia ležali pri stenách, prišli žandári, rozohnali ich, nariekajúce babky odtiahli a všetko zbúrali.“
Vysviacku kostola v Dlhých Strážach si však kňaz staviteľ neužil. Mesiac pred ňou ho musel kapitulný vikár za trest preložiť. K 1. júlu 1989 ho poslal ho do farnosti Lúčivná – Svit.
To sa už pomaly schyľovalo k zmene režimu. Keď začala Nežná revolúcia, akčný kňaz začal okamžite konať. Vo Svite, pomerne veľkom meste, nestál dovtedy nijaký kostol, čo bola medzi medzi slovenskými mestami rarita.
„Keďže komunisti nevedeli, čo s nimi bude, tak všetko podpisovali,“ spomína Fidermak. Za 20-tisíc korún kúpil dva robotnícke baráky a hektár pozemku. „Vybúrali sme priečky, urobili konštrukciu a už Vianoce sme mohli sláviť aj vo Svite.“
Medzitým urobili projekt, rýchlo vybavoval povolenia, peniaze, motivoval ľudí. Kúpil aj žeriav.
„V marci 1990 sme už začali stavať faru, v apríli kostol, v decembri som už býval na fare a 5. júla 1991 bola posviacka kostola.
Vo filiálke Podskalka postavil Peter Fidermak ďalší kostol, vo Svite tiež budovu pre Biblické dielo, pod jeho nielen vedením, ale aj pod jeho rukami, rástli aj iné stavby.
Raz mu spišský biskup František Tondra povedal: „Peter a Pavol huby sejú a Fidermak kostoly.“ A to bol len začiatok.
„Otec bol tesár, už od pätnástich rokov som s ním pracoval. Študoval som na strednej všeobecno-vzdelávacej škole, kde sme praxovali na stavbách i v opravárenských dielňach,“ vysvetľuje to, že chodil v montérkach.
S robotníkmi pracoval na streche, zmontoval lešenie, obslúžil žeriav, ovláda tesársku robotu, drevené konštrukcie má v hlave.
Odlet na Sibír
Bolo to v roku 1996, keď na Slovensko prišiel z ruského mesta Novosibirsk biskup Joseph Wert. Vtedajšieho predsedu Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Rudolfa Baláža prosil o kňazov, potreboval by vraj najmä takých, ktorí rozumejú aj stavárčine.
„V tom období som bol pozrieť v Brazílii, túžil som ísť tam na misie, keď mi skončí služba tajomníka KBS,“ spomína Peter Fidermak. „Fascinovalo ma množstvo ľudí v kostoloch a to, že kresťanstvo je tam radostné, čo dávajú veriaci najavo. V pracovné dni bývalo v kostoloch, v meste, kde som bol, v každom aj dvetisíc ľudí.“
Dva dni po návrate z Brazílie si ho biskup zavolal a opýtal sa, či by išiel do Ruska.
„O Rusku som nikdy ani len neuvažoval.“
O mesiac, 1. októbra 1996, už bol v metropole Sibíri. Vyslali ho na päť rokov. Vrátil po dvadsiatich štyroch.
Rusko krížom-krážom
Na Sibíri čakal misionára rozostavaný biskupský úrad a katedrála.
„Ľudia boží, veď takto sa to nedá robiť,“ reagoval pri pohľade na robotníkov, ako dokončujú interiér, hoci strecha zakrytá nebola.