Vianočný rozvoz novín
Naďa Kališová Chovančáková
Množstvo zážitkov som zažila na rozvoze novín, aj na tie som roky chodievala. Letá boli v pohode, zimy horšie, keďže niektoré boli poriadne zasnežené alebo ľadové. Najväčší adrenalín sme zažili s kolegyňou Ľubkou na jednom predvianočnom rozvoze. Tie boli vždy najhoršie.
Dovoz novín z tlačiarne v Bratislave každý rok na Vianoce meškal. Vždy sa niečo pokazilo, nevyšlo, zákon schválnosti, že práve v ten deň napadol čerstvý sneh alebo husto snežilo. A to všetko preto, že sme presne vtedy mávali koncoročnú kapustnicu.
V ten deň začalo prvýkrát snežiť. Padal ťažký mokrý sneh. Rozvoz išiel pomaly. Dúfali sme, že budeme najneskôr o tretej v redakcii, veď preto sme pred piatou ráno vyrážali dve. Poriadne sme sa však mýlili. Popoludní sme dorazili do Oravskej Lesnej, ktorá nezostala nič dlžná svojmu prívlastku najchladnejšia. Cestu z jedného obchodu do druhého sme si chceli skrátiť akousi chotárnou poľnou cestičkou. Nechápem, čo nám to napadlo, keďže sme ňou nechodili ani v lete. A tak to aj dopadlo.
Zhruba v strede, kde široko ďaleko nebolo ani živej duše, len husto poletujúci sneh, sme zišli z cesty a zapadli v záveji.
Výpoveď o nekonečnej nádeji ženy, ktorej syn desať rokov užíva drogy Čítajte Dosť dlho sme sa z neho snažili dostať, no keď sme už boli celkom mokré a unavené, rozhodli sme sa radšej ísť hľadať pomoc. Na oravskolesnianskych lazoch to trvalo ďalšiu minimálne hodinu. Ani neviem ako, predsa sa mi podarilo nájsť obývaný domček, kde bol doma muž a dokonca mali aj malý traktor, ktorým nás vytiahli. Náš vianočný rozvoz napokon skončil o piatej.
Už si nespomínam, ako chutila vtedajšia kapustnica, ale myslím, že sme si po nekonečnom rozvoze dali najskôr asi niečo tvrdšie na zahriatie.
Lacný sneh
Lýdia Vojtaššáková
V jedno zasnežené ráno mi zavolala sestra. Popod okná práve prešiel pluh, snehu napadlo teda neúrekom. „Koľko stojí u vás v novinách inzerát?“ pýta sa. „Čo treba? Záleží na počte znakov v riadkových inzerátoch, na veľkosti pri plošnej inzercii,“ vysvetľujem.
Majú penzión v Zuberci, zrejme práve tiež pozerala z okna na príjazdovú cestu, dvor a menšie parkovisko. A ona na to hovorí, že chce predať sneh. „Napíš: Predám sneh, lacno, za odvoz,“ diktuje mi.
Zasmiali sme sa a nechali tak. Keď som však prišla do redakcie, nenápadne som znenie inzerátu napísala na tlačivo, avšak bez kontaktu, a nechala medzi ostatnými na stole. Hospodárka Mária si to všimla, zasmiali sme sa tiež. Myslela som si, že tým to skončilo. Ale ona to tak nenechala a normálne ho zaradila do vydania. Na kontakt sa nepýtala, potajomky dala moje telefónne číslo.
Po vyjdení novín mi volalo šesť až sedem ľudí. Pri prvom telefonáte som najprv nechápala, o čo ide.
Niet nedele, kedy by si sedel doma Čítajte Všetky ďalšie telefonáty mi potom zdvihli náladu, uvedomila som si, že ľudia majú zmysel pre recesiu, vedeli, že je to blbosť, a predsa zavolali.
Ale viete, odkiaľ boli takmer všetci?
Z lyžiarskych stredísk. A naozaj mali o ten sneh záujem. Ale vraj, aby som im ho podržala do mája, že teraz ho majú tiež neúrekom.
Odporúčania už neignorujem
Dorota Mikulášová
Začiatkom leta som sa prihlásila ako dobrovoľníčka pri čistení okolia Oravskej priehrady. Podujatie pre intenzívny dážď museli z týždňa na týždeň presunúť, ale po druhýkrát už všetko vyšlo.
Organizátorka mi v telefóne ešte deň vopred zdôraznila, aby som si nezabudla vziať gumáky a nepremokavé oblečenie a rovnakú repliku zopakovala šéfka aj moja mama. „Načo by mi boli,“ pomyslela som si a ignorujúc odporúčania som sa vymódila do nízkych tenisiek, obyčajného trička a legín.
