NÁMESTOVO. Zvoní mi budík. Je streda ráno, krátko po pol siedmej a ja musím vstať. Nechce sa mi. Tak ako mnohým ďalším, aj mne pandémia prevrátila život naruby, a tak som občas pracovala z domu, v pyžame, bez mejkapu aj účesu.
Žiaľ, tento údesný zjav si tentokrát dovoliť nemôžem, na pár hodín sa totiž dnes vrátim do školských lavíc.
Kráčajúc starou známou cestou na gymnázium v duchu polemizujem nad tým, ako veľmi dnešným študentom závidím. Hoci som počula svedectvá o tom, ako si deti v rámci vyučovania s vypnutou kamerou a mikrofónom umývajú zuby, cestujú autom alebo dokonca športujú, pohľad na moju sestru, ako kráča s maskou na tvári a vlasoch počúvať prednášku do vane, ma predsa len mierne zaskočí, nehovoriac o tom, ako vôbec písala test. To nemohla prísť táto pandémia skôr, aby zastihla aj mňa?
Z kaluže do blata
Chystám sa na svoju prvú online hodinu v živote. Môžem si vybrať medzi matematikou, informatikou alebo chémiou. Tvorca tejto neodolateľnej ponuky ma má zjavne veľmi rád, skočím teda skôr do kaluže alebo do blata?
Vezmem to zhurta a voľba padne na matematiku, ktorú som sa celé štyri roky učila naspamäť, čím sa, samozrejme, nezabudnem hneď v úvode pochváliť. „Výborne, to je najhoršie, čo môže žiak urobiť,“ povie mi učiteľ Rastislav Švába s úsmevom a už aj víta a máva prvákom do webkamery.
Je desať hodín a na celej škole práve začína tretia vyučovacia hodina. „Trvá vždy 40 minút a potom nasleduje 20-minútová prestávka.“ Od pondelka do piatka žiaci každý deň takto absolvujú päť hodín.
Kameru musia mať stále zapnutú, hoci niektorých musí učiteľ dodatočne napomenúť, aby sa ukázali. Skontroluje dochádzku a potom spoločne sumarizujú písomku aj učivo z predchádzajúcej hodiny. Témou tej dnešnej budú číselné množiny.
Vo svojich regáloch má Ľubomír takmer celý svet Čítajte Učiteľ Rastislav Švába žiakom na monitore zdieľa obrazovku, ktorá vyzerá ako obyčajná zelená tabuľa v škole a učivo zapisuje perom, ktoré však píše ako krieda. Môže meniť farbu písma, alebo použiť akoby špongiu, ktorou všetko zmaže.
Napriek menším technickým problém je atmosféra na hodine príjemná a uvoľnená, učiteľ vysvetľuje látku a na jeho otázky žiaci odpovedajú, prípadne sa aj sami na niečo opýtajú. Podľa učiteľa je však komunikácia v online priestore slabšia. „Keď sa niečo spýtam, hovoria stále tí istí, v triede je to omnoho jednoduchšie.“
V duchu tŕpnem, či to s tým zapojením do vyučovacieho procesu nebudú myslieť v škole doslova a náhodou sa niečo neopýtajú aj mňa, čím by som sa razom preniesla do svojich školských rokov.
