Preventista dolnokubínskej polície Tibor Šándor (52) má pri polícii odslúžených už viac ako 20 rokov. Dvakrát dlhšiu dobu sa ale venuje svojím dvom koníčkom, hudbe a zbieraniu modelov vlakov. Obidva mu pomáhajú zvládnuť náročnú prácu v Policajnom zbore.
Ako ste sa dostali k týmto záľubám?
K hudbe som sa dostal dostal ako päťročný, železnice mi učarovali ako osemročnému, keď mi otec doniesol z Nemecka prvý rušeň. Postupne pribúdali ďalšie, no potom prišlo obdobie, keď mládenci viac pokukujú po sukniach, tak modely skončili v škatuli.
Vybral som ich až potom, ako deti odrástli a našiel som si na to čas. Pretože samotné vláčiky nie sú tým, čomu venujem najviac času. Oveľa viac hodín strávim pri výrobe modelov staníc a krajiniek, do ktorých ich umiestňujem.
Na to treba mať pevné nervy a ruku.
Modelovanie je pre mňa psychohygienou. Venujem sa heavymetalovej a rockovej muzike, ale aj folklóru. Keď sa potrebujem naučiť texty, tak musím pri tom niečo robiť.
Modelovanie je mravenčia práca, veď niektoré modely som staval aj 12 rokov. Môžem sa tomu venovať maximálne hodinu a počas toho sa učím aj piesne. Popri speve, pohybe, musím na pódiu počúvať všetko, niekedy päť aj viac nástrojov, musím vedieť, kde som a nesmiem sa stratiť.
Kade chodí, tvorí. Nemá rád, keď mu ľudia do toho kecajú Čítajte Modelárstvo ma to naučilo, a ako sa hovorí, dostal som tak slová a hudbu pod kožu. Práca policajta je dosť náročná fyzicky aj psychicky. Aby človek nevyhorel, tak musí mať duševný relax, očistu. Niekto má poľovníctvo, iný chytá ryby, ďalší športuje. Ja mám toto.
Čo ste už postavili?
Nevytváram konkrétne celky, ale robím skladačky. Inšpirácie čerpám na potulkách svetom, či už pešo, autom, alebo na výletoch vlakmi. Využívam hlavne lokálne trate a na dlhšie trasy si vždy vyberám prvú triedu, lebo si chcem vlak užiť. Nechcem sa tlačiť v ekonomickej triede.
