ORAVA. Salašníctvo má v regióne siahodlhú silnú tradíciu a zdá sa, že súčasná generácia ho ešte udrží. Niektoré družstvá sa však stád oviec zbavujú, súkromníci ich držia viac-menej zo zotrvačnosti.
Za necelé desaťročie klesol počet oviec na Slovensku o bezmála 22 percent. V okresoch Dolný Kubín a Tvrdošín je situácia podobná, v Námestovskom okrese, naopak, počet oviec narástol, čo ale môže byť aj presťahovaním stád oviec z iných oblastí.
Nikde pridajú, inde vezmú
Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku sa snaží zabrániť najhoršiemu cez agrorezort. Najvýznamnejším medzníkom tejto aktivity je prísľub ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Jána Mičovského, že výšku podpôr na dobytčiu jednotku oviec a kôz vyrovná s výškou podpory chovu dojných kráv.
„Naľavo pridajú, napravo vezmú,“ hovorí na to Katarína Čaplovičová. S rodinou podniká na gazdovskom dvore vo Veličnej. K podnikaniu patrí okrem iného aj ovčiarstvo. Na farme majú vyše dvesto oviec, mlieko spracovávajú na výrobky vo vlastnej syrárni.
“Ovčiarstvo na Orave nemôžeme zatratiť, hoci prežíva jednu z veľkých kríz.
„
Na otázku, či nemá niekedy chuť s tým skončiť, hovorí, že nie je to zlá robota, ale nevie, dokedy vydrží fungovať v takom kolobehu. Presedlávať na druhého koňa už podľa nej nemá zmysel, rodina si na spôsob podnikania zvykla. „Ale keď sa my pominieme, neviem, či to niekto po nás preberie, aj keď naše deti pomáhajú.“
Celé leto sa vraj tešia, kedy už prestanú dojiť. „Teraz je chvíľu oddych. Potom sa tešíme na jahňatá. Potom máme plné zuby tých jahniat, a už chceme dojiť.“
Aj každý deň je podľa Kataríny iný. „Raz nenájdete ovce, druhý raz nájdete. Niektoré dni sú ovce pokojné, ďalšie nie. Dakedy kríva kôň, dakedy ujde pes. Niekedy sa ovce splašia kvôli psom zo záhradkárskej oblastí, inokedy nájdeme ovce pohryzené vlkmi.“
