ORAVA. Na jedného obyvateľa Slovenska ročne pripadá 100 kilogramov kuchynského odpadu, čo je viac ako štvrť kilogramu denne. Upozornila na to analytička Wood & Company Eva Sadovská. Odhaduje, že priemerný Slovák či Slovenka ročne vyhodí jedlo za 100 až 150 eur.
Doteraz nedojedky z kuchyne v tom lepšom prípade končili ako krmivo pre dobytok alebo v kompostéri, v tom horšom v záchode alebo zmesovom odpade smetného koša. Od nového roka však nastane zmena a aj kuchynský odpad bude treba triediť.
Cesta von
„Biologicky rozložiteľný kuchynský odpad sú šupky z ovocia či zeleniny alebo zvyšky jedál,“ hovorí Peter Bolek, majiteľ firmy zaoberajúcej sa spracovaním kuchynského odpadu.
Cieľom novely je teda eliminovať, ideálne úplne odstrániť takýto druh odpadu zo zmesového komunálneho odpadu, ktorý poväčšine končí na skládkach. Práve kuchynský odpad totiž tvorí na skládkach až 45 percent.
„Bioodpad v kontajneroch aj skládkach zodpovedá za typický hnilobný zápach a je aj lákadlom pre hlodavce či inú zver.“ Okrem toho je tiež najväčším tvorcom skleníkových plynov a znečisťovateľom povrchových a podzemných vôd, pôdy či ovzdušia.
Varia obedy zadarmo pre ľudí, ktorí si ich nemôžu dovoliť Čítajte Pomôcť by tak malo práve triedenie a zber kuchynského odpadu a úlohou asi 80 percent miest a obcí na Slovensku je do pol roka vymyslieť a zaviesť celý systém.
Výnimkou je Bratislava a Košice, ktoré majú vlastnú spaľovňu, menšie obce, v ktorých bude 100 percent domácností kompostovať a historické centrá miest či riedko osídlené oblasti, kde by mohol vzniknúť problém so zberom odpadu.
Veľa otáznikov
Väčšina obcí a miest na Orave ešte úplne nevie, čo vlastne ide od nového roka robiť. „V domoch je to ľahké, ľudia môžu takýto odpad hádzať do kompostérov,“ vysvetľuje Bolek. Cestou stopercentného kompostovania sa tak napríklad vybrali obce Oravská Jasenica aj Klin. Oravská Polhora, naopak, čaká. „Zatiaľ to neriešime, máme pol roka na prípravu a veríme, že sa to ešte posunie,“ povedal starosta Michal Strnál.
Problémom budú najmä mestá. Rodinné domy síce vybavili kompostérmi, ale otázkou ostávajú bytové domy a sídliská. „Toto ešte celkom nemáme dotiahnuté a valíme to pred sebou,“ priznáva primátor Tvrdošína Ivan Šaško.
