V článku nájdete výsledky všetkých troch kôl v tabuľkách vo všetkých obciach a mestách na Orave. Zverejnili sme ich aj v aktuálnom týždenníku MY Oravské noviny.
ORAVA. Meniace sa informácie a neistota. Tak by mnohí charakterizovali celoplošné testovanie na ochorenie COVID-19. Celé Slovensko ho zažilo 31. októbra a 1. novembra, cez víkend 7. a 8. októbra sa akcia zopakovala už len v okresoch, kde pozitivita testovania bola nad 0,7 percenta. Bolo ich 45.
Výsledky ukázali ohniská nákazy a izolovaním ľudí s pozitívnym testom sa podarilo zmierniť šírenie koronavírusu.
Orava má však za sebou až tri kolá testovania, pilotné sa konalo od 23. do 25. októbra.
Ďalšie kolo by sa malo týkať už len zhruba 500 obcí a piatich menších miest, nie celých okresov či celej krajiny. Konať by sa malo budúci víkend 21. a 22. novembra.
To je však informácia od premiéra z 9. novembra. A ako to celé na Slovensku prebieha, všetko sa robí za pochodu. Takže uvidíme.

Čísla, ktoré uvádzame v tabuľke obcí a miest, sú z viacerých zdrojov – štátnej správy, samosprávy, armády či odberových tímov.
Koncom minulého týždňa ich malo ministerstvo obrany overovať a zobjektívniť. Nie všetky konečné čísla pre podmienku testovania sa nám podarilo do uzávierky získať a tak sú v tabuľke údaje zistené po testovaní.
Aj keď tieto čísla potvrdzujú účinnosť celoplošného testovania, pri hodnotení zdravotného stavu obyvateľov tej-ktorej obce či mesta nie sú u všetkých úplne výpovedné.
Niekde ich mohli skresliť cezpoľní, v niektorých obciach mali pozitívny test iba tí. Ale tiež nie je jasné, či sa práve z tej komunity nebol niekto testovať inde a mohol mu vyjsť pozitívny test. Tiež iná adresa trvalého pobytu testovaného neznamená, že naozaj aj inde žije.
Návrat na testovanie obrazom
Aj preto Ján Banovčan, predseda Združenia miest a obcí Hornej Oravy, nie je zástancom toho, že smerodajným údajom pre ďalšie kolo testovania má byť pozitivita nad jedno percento. „Niekde sa boli ľudia zodpovedne testovať, inde to mohli ignorovať, aj keď mohli byť infikovaní.“
Celoplošné testovanie však hodnotí kladne. Vychytalo a poslalo do izolácie veľa ľudí, ale či naozaj karanténu dodržiavajú, predstavitelia obcí a miest nemali možnosť vedieť, pretože k údajom sa nemali ako dostať. Podľa Banovčana chýbala následná kontrola dodržiavania nariadení a tak ich ľudia postupne prestali rešpektovať.
Na otázku, či by predstavitelia samosprávy mali poznať zoznam pozitívne testovaných, Ján Banovčan povedal, že áno. „My to tvrdíme od začiatku a presadzujeme to aj cez Združenie miest a obcí Slovenska. Tvrdíme, že zdravie obyvateľstva má vyššiu prioritu ako ochrana osobných údajov.“
Práve priamo v komunite by bola kontrola na zabránenie šírenia koronavírusu najúčinnejšia.