NÁMESTOVO. V súčasnosti prebieha v meste pomerne čulá diskusia o poschodiach. Po dvoch bytových domoch rozostaval investor v lokalite Záhradky ďalší, ktorý by mohol poskytnúť bývanie pre 50 rodín. Ale, ak majú prvé dve bytovky šesť nadzemných podlaží, spoločnosť Reality partner rovnako postaviť tretiu nemôže.
Narazila totiž na nesúhlas skupiny poslancov, ktorá trvá na nemennosti územného plánu. V ňom je zapracovaný regulatív, ktorý v danej časti sídliska Brehy limituje počet nadzemných podlaží na štyri.
Na poschodiach stroskotal aj zámer nadstavby Maríny, kde majiteľ plánoval vybudovať spoločenskú sálu, ktoré okresnému mestu chýba.
Strop podlaží klesol
Námestovo schválilo aktuálne platný územný plán v roku 2015, jeho
Počet obyvateľov klesá
Za ostatných dvadsať rokov ubudlo mestu takmer štyristo obyvateľov. Za to isté obdobie pribudlo v susedných dedinách – Oravská Jasenica, Vavrečka a Klin – po štyristo až päťsto v každej z nich.
Je to pre samosprávy dôležité? Áno, je. Počet obyvateľov priamo ovplyvňuje aj ich rozpočet, pretože hlavným zdrojom rozpočtov samospráv sú peniaze, ktoré im posiela štát ako podiel z príjmu fyzických osôb. A konkrétnu sumu pre konkrétnu samosprávu ovplyvňuje počet obyvateľov. Ak počet obyvateľov rastie, rastie aj prísun peňazí od štátu.
A či počet obyvateľov rastie, priamo súvisí s tým, či majú kde bývať. Samozrejme, nie každá obec či mesto majú rovnaké podmienky na rozvoj bývania.
spracovateľom bol Ateliér Gam z Ružomberka.
Zo šiestich podlaží na štyri klesla výška bytoviek v lokalite Záhradky na poslednú chvíľu. Ako?
„Koncept územného plánu sa predkladá na pripomienkovanie vo variantných riešeniach,“ hovorí jeho architekt Marián Goč. „Po prerokovaní konceptu bola navrhovaná podlažnosť podľa kódu E, to znamená šesť nadzemných podlaží.“
S takým regulatívom teda Ateliér Gam spracoval návrh územného plánu.
„V rámci prerokovania návrhu prišla požiadavka na zmenu podlažnosti v tejto lokalite a obstarávateľ územnoplánovacej dokumentácie spolu so správou mesta vyhodnotili akceptovať túto pripomienku. Preto sme ako spracovatelia museli do čistopisu územného plánu pre túto lokalitu dať kód D, teda štyri nadzemné podlažia,“ vysvetľuje Goč. „Zdá sa nám to neopodstatnené, lebo ostatné priestory sídliska majú regulatív kód F na osem podlaží a aj kód G na desať podlaží.“
Pripomienku na zníženie poschodí mala podať Danica Hollá, ktorá dnes ako poslankyňa vedie komisiu výstavby, územného plánovania, dopravy a životného prostredia pri Mestskom zastupiteľstve v Námestove. Iniciovala tiež blokovanie akýchkoľvek zmien a doplnkov k územnému plánu.
Odvolávajú sa na uznesenie
„V roku 2015 sme rokovali s bývalým vedením mesta, súhlasilo so šiestimi podlažiami a tak sme začali stavať,“ hovorí Dezider Meško, konateľ spoločnosti Reality partner. „Keďže mesto chcelo šetriť peniaze, rozhodlo, že zmeny v územnom pláne urobí, až keď bude požiadaviek viac.“
Dnes teda na Záhradkách stoja dva bytové domy so šiestimi nadzemnými podlažiami so súhlasom mesta. Je v nich 52 bytov.
Počas výstavby tretej došlo k zmene vedenia mesta a poslaneckého zboru. A aj keď mesto ako stavebný úrad so zvýšením budovy Záhradky 3 súhlasilo, komisia výstavby a územného plánovania bola zásadne proti.
Mesto, v rámci stavebného povolenia zmeny stavby na tieto bytové domy, súhlasilo so šiestimi podlažiami s tým, že investor podá na mesto žiadosť o zmenu výškového regulatívu – zmenu počtu podlaží do zmien a doplnkov územného plánu. Podmienkou súhlasu bolo zabezpečenie všetkých súhlasných stanovísk k stavebnému povoleniu – počet parkovísk, koeficient zelene či napojenie na inžinierske siete.
Zmena regulatívu v mieste hromadnej bytovej výstavby v prípade Záhradky 3 bola aj bodom aprílového rokovania komisie výstavby a územného plánovania. Jej predsedníčka Danica Hollá sa odvolala na uznesenie 61 z roku 2019, na základe ktorého sa zmeny a doplnky budú prehodnocovať až po projekte pozemkových úprav.
V diskusii odznelo, že zvýšená podlažnosť by narušila krajinný charakter územia a mnoho iných proti.
Rovnaký názor potom prijala aj skupina poslancov a zastupiteľstvo zahlasovalo proti navýšeniu podlaží.
Na stole je nová parkovacia politika, čo čaká Námestovčanov Čítajte „Dal som pre potreby mestského zastupiteľstva vypracovať koeficienty zelene, presvetlenie bytov, vysvetlenie ciest, výpočet parkovísk k bytovému domu Záhradky 3,“ hovorí Meško. Nazbieral k tomu takmer 300 podpisov za zmenu územného plánu a sú tam vraj aj podpisy majiteľov rozostavaných domov nad Záhradkami, ktorým nevadí výstavba.
Meško vyvolal stretnutie s odborníkmi, hlavní oponenti projektu však oň nemali záujem.
„Podľa nám v súčasnosti dostupných informácií nie je žiadna prekážka na to, aby aj v danom priestore bola podlažnosť taká ako v ostatných priestoroch sídliska,“ znie vyjadrenie architektov z Ateliéru Gam.
“Mesto je mestom preto, že má budovy vyššie ako na dedine. Kto chce bývať sám a dookola nechce nikoho, nech sa odsťahuje do lesa.
„
Meško sa snažil poslancom vysvetliť, že mesto nemá rozpracovanú žiadnu inú alternatívu hromadnej bytovej výstavby, že spracovateľ územného plánu nevidí prekážky. „Tiež som vysvetľoval, že štandardné štvorpodlažné bytovky sa stavajú bez výťahu a takýto diskomfort sa už v tejto dobe nerobí. Ak by sa mal stavať aj výťah pre štyri poschodia, je to nerentabilné. Nechcem zvyšovať zbytočne ceny bytov ani stavať niečo, za čo by som sa mal hanbiť – štvorpodlažnú bytovku bez výťahu.“
Aj podľa generálneho projektanta vychádza riešenie statickej dopravy z platných predpisov a noriem.
Odkazy a reakcie
Potom sa už preniesla diskusia do mestských novín a na sociálne siete.
Primátor Milan Hubík si urobil vlastný prieskum na Facebooku. V prieskume sa vyjadrilo 180 za navýšenie podlaží a 50 proti.
V komentároch ľudia najčastejšie kritizujú nedostatok parkovacích miest. „Samozrejme, že byty treba stavať,“ reaguje Július. „Ale takým spôsobom, aby bolo vyhovené všetkým stranám, a nielen investorovi, a pri dodržaní platného územného plánu. No uznajte, chceli by ste bývať v rodinnom dome v tesnej blízkosti výškovej budovy?“
So zvýšením podlaží súhlasí aj Juraj, ale s tým, že majiteľ stavby vyčlení primeranú parkovaciu plochu zo svojho pozemku. „Už teraz autá obyvateľov novopostavených bytoviek obsadili voľnú plochu pred teplárňou.“
Že je parkovísk na Brehoch v porovnaní s bytmi málo, vie aj investor bytoviek Záhradky. „My však už od začiatku deklarujeme, že pre naše bytové domy máme dostatočný priestor na parkoviská. Pod bytovým domom Záhradky 3 má byť 38 garáží. Nehovoríme, že riešime problémy Brehov, ale že chceme stavať bytové domy a k nim aj parkoviská.“
Jaroslav pridal názor, že územný plán nie je nezmeniteľný. „Tí, ktorí ho tvorili, zrejme nepočítali s takým nárastom áut. Zmýlili sa. Dá sa zmeniť a mal by sa zmeniť, aby sa vyriešil dopravný a parkovací kolaps na Brehoch. Len treba hľadať kompromis a spoluprácu.“
K pripomienkam, že budúci stavitelia rodinných domov nebudú mať pre vyššie bytovky výhľad a zeleň okolo, reagoval v novinách Námestovčan poslanec Marián Grígeľ: „Mesto je mestom preto, že má budovy vyššie ako na dedine. Kto chce bývať sám a dookola nechce nikoho, nech sa odsťahuje do lesa.“
Vplyv na počet obyvateľov
Poslanec Štefan Uhliarik, predseda komisie pre rozpočet a financie, povedal cez noviny Námestovčan, že požadovaná zmena podlaží zo štyroch na šesť by síce priniesla viac bytov, ale že si treba uvedomiť, že tým automaticky nerastie počet obyvateľov. „Situácia je tu zatiaľ taká, že nové bytové domy, ktoré sú skolaudované, z potenciálu, ktorý majú, sú iba štvrtina obyvateľov nášho mesta.“ Poukázal tiež na situáciu s parkovaním na Brehoch.
„Keď je zlá situácia s parkoviskami na Brehoch, mali by hľadať spôsoby, ako vytvoriť parkoviská a nie rušiť rozvoj,“ hovorí Dezider Meško.
Zmeny územného plánu
V júni 2019 komisia výstavby skonštatovala, že nezistila dôvod, na základe ktorého by mesto mohlo pristúpiť k aktualizácii územného plánu z roku 2015 alebo vypracovaniu nového. To poslanci zobrali na vedomie a skonštatovali, že teda žiadne zmeny potrebné nie sú a že to opäť prehodnotia po vypracovaní generelu dopravy, zelene a projektov pozemkových úprav.
Vynovili kinosálu domu kultúry, je to paráda Čítajte Opýtali sme sa predsedníčky komisie výstavby a územného plánovania Danice Hollej, čo by prípadne mohlo iniciovať prehodnotenie uznesenia 61/2019 a koľko rokov môže ešte stopstav trvať a či naozaj ani žiadny, ani iný potenciálny zámer by územným plánom nepohol. Na otázky sme odpovede nedostali.
„Mesto hoci v súčasnosti eviduje viaceré žiadosti od firiem a občanov pre obstaranie zmien a doplnkov územného plánu, mestské zastupiteľstvo zablokovalo realizáciu mnohých aktivít schválením uznesenia, že firmy a občania mesta nepotrebujú zmeny a doplnky,“ hovorí architekt Marián Goč, ktorého ateliér je zároveň spracovateľom územného plánu Námestova.
Musel by sa stať zázrak
Jednoduché pozemkové úpravy, ktoré teda odblokujú stopstav, môže trvať niekoľko rokov. Závisí to od zložitosti a veľkosti územia i počtu vlastníkov.
Potom sa začne teda robiť na územnom pláne. Po dokončení JPÚ vo všetkých štyroch lokalitách – Brehy, Čerchle, Vojenské I. a II., môže vzniknúť na ploche sto hektárov aj zhruba 600 až 800 pozemkov. Avšak to ešte neznamená, že je koniec. Mesto bude musieť urobiť viac ako desať kilometrov ciest a k tomu všetky inžinierske siete. Sú to obrovské náklady.
Doterajší priebeh a hlasovania zastupiteľstva dávajú predpoklad k tomu, že za jeho súčasného obsadenia sa výraznejšie situácia s dostupnosťou bývania v Námestove nezmení.
Ak áno, muselo by nájsť kompromis, alebo by sa musel stať iný zázrak.
Územný plán
Územný plán slúži na to, aby aj malí stavebníci, aj veľkí developeri vedeli, kde a čo môžu stavať. Rieši najmä priestorové usporiadanie územia, zásady jeho funkčného využívania a spôsob, ako zosúladiť regulatívy pre trvalo udržateľný rozvoj.
Čas a prirodzený vývoj majú vplyv aj na jeho aktuálnosť. Obce a mestá sa rozvíjajú, menia sa trendy a potreby v území. Stavebný zákon teda priamo predpokladá, že sa územný plán bude aktualizovať. Priamo uvádza: „Obec a samosprávny kraj sú povinné pravidelne, najmenej však raz za štyri roky, preskúmať schválený územný plán, či nie sú potrebné jeho zmeny alebo doplnky, alebo či netreba obstarať nový územný plán.“
Podľa urbanistov by tak mali samosprávy ako obstarávatelia územného plánu robiť z vlastnej iniciatívy. Mali by tak robiť na základe meniacich sa požiadaviek, podmienok i potenciálov územia, či už celého, alebo jeho jednotlivých častí. Ide o akúsi inventúru územného plánu. V praxi na Slovensku k tomu pristupujú samosprávy rôzne. Niektoré len vyhlásia, že plán preskúmali, iné vypracovávajú analytický dokument s návrhmi na ďalší postup.
