
Ich hlavným zámerom bolo zoznámiť deti s dominantou Oravy prostredníctvom rozprávok. „Jedenásty ročník Rozprávkovo-strašidelného hradu bol zameraný na stretnutie stríg a iných zlých bytostí na Oravskom hrade a na stratégiu rytierov, ako tieto zlé bytosti z hradu vyhnať,“ hovorí Eva Lofajová, organizátorka podujatia, o ktoré je z roka na rok väčší záujem. “V týchto dňoch sa do rozprávkového sveta zapája každý, kto má chuť, či sú to historici, upratovačky alebo študenti stredných škôl. Základný scenár dopĺňajú svojou vlastnou tvorivosťou a situačnou improvizáciou, aby si návštevníci odniesli od nás len tie najlepšie spomienky,“ dodáva.
Počas tých piatich dní v Oravskom Podzámku účinkoval divadelný súbor Femina z Dolného Kubína, Malé poetické divadlo, ktoré pracuje pri Oravskom múzeu a šermianska skupina Diadém z Martina. Bránou hradu prešli tisícky detí, už prvý deň ich bolo viac ako 2 500. Prihlásené školské zájazdy z celého Slovenska dopĺňali aj zahraniční návštevníci z Poľska, Nemecka, Maďarska, Ruska, Anglicka a Izraela. Deti i dospelí návštevníci mali možnosť obdivovať hrad zo začiatku 13. storočia a dozvedieť sa, ako prebiehala jeho postupná výstavba počas piatich storočí, než dospel do dnešnej podoby. Rozhľad z nadmorskej výšky vyše 700 metrov s viac než 100-metrovým prevýšením od najnižšej po najvyššiu budovu urobil dojem snáď na každého návštevníka, bez ohľadu na to, či sa o históriu zaujíma alebo nie.
„Hrad hovorí svojou vlastnou rečou. A keď budeme pozorne počúvať, začujeme jeho príbehy, ktoré sú o to úžastnejšie, že sú pravdivé. Ani tie najväčšie mýty a legendy nedosahujú takú úroveň práve preto, že sa nestali, na rozdiel od príbehov z Oravského hradu,“ tvrdí Martin Chmelík. Spolu s Ivetou Florekovou okrem profesionálneho zvládnutia postáv rozprávkových bytostí spestruje faktografické údaje o hrade aj ďalšími zaujímavosťami. V súčasnosti reštaurátori pracujú na oprave kaplnky sv. Michala pri hlavnom nádvorí, ktorá bude pre verejnosť sprístupnená začiatkom budúceho roka. Zaujímavé budú určite aj výsledky práve prebiehajúceho výskumu Thurzovho hrobu.
Anna Čelková