ORAVSKÝ BIELY POTOK. Tri pieskovcové lomy v dedine, spomínané už začiatkom 18. storočia, chýrna kamenárska dielňa Belopotockých s vrcholom rozmachu v 19. storočí, úpadok ťažby kameňa v 20. storočí. K takejto zjednodušenej histórii kamenárstva v malej podroháčskej dedinke možno pridať návraty k pieskovcu v 21. storočí.
Kolorit dedinky dotvárajú dnes desiatky sôch. Sú na viacerých priestranstvách a vytvorili ich majstri na kamenárskych plenéroch. Koncom septembra si obec zaknihovala ich jubilejný 15. ročník.
Cieľom medzinárodného podujatia Návraty k bielopotockému kameňu bolo už pri jeho vzniku v roku 2006 nadviazať na dávnu kamenársku tradíciu. Že myšlienka vtedy jediného kamenára v dedine Milana Hudeca a vtedajšieho starostu Petra Kahana priniesla osoh, svedčí aj skutočnosť, že dávni majstri našli svojich pokračovateľov.
Na tohtoročnom plenéri tvorili diela až štyria domáci kamenári.
Pozvanie obce a pozvanie Oravského kultúrneho strediska prijalo deväť majstrov, ktorí síce prioritne nepoužívajú pre svoje diela kameň, ale na mieste, kde sú ľudia hrdí na dedičstvo, si radi doň zasekajú.
„Tentokrát sme zvolili sakrálnu tému, ich úlohou bolo vytvoriť patrónov kostolov v okolí,“ priblížil starosta Jozef Hamaň.
Ján Šeliga z Hruštína vysekal sochu pustovníka a opáta sv. Vendelína. „Mám kamarátov v Zuberci, tak som si vybral ich patróna.
Peter Pagáčik z Istebného robil patrónku habovského kostola Sedembolestnú Pannu Máriu.
Na patróna čimhovskej farnosti svätého Imricha Uhorského zmenil kus pieskovca Milan Kuchťák z Mútneho. „Sv. Imrich bol synom kráľa Štefana, mal dobré charakterové vlastnosti,“ povedal tvorca. Atribút ľaliu urobil na ľudový spôsob, pridal uhorský dvojkríž a korunu. „Dôležitý bol mladícky výraz tváre.“
Kade chodí, tvorí. Nemá rád, keď mu ľudia do toho kecajú Čítajte Poliak Staszek Dziur má na Orave už niekoľko diel, v kamenárskej obci vytesal do pieskovca Sv. Trojicu, ktorej je zasvätený farský kostol v Tvrdošíne.
Zadaním Jána Špulera z Bobrova boli vierozvestcovia sv. Cyril a Metod, patróni kostola v Brezovici.
Miroslav Hurťák z Oravského Bieleho Potoka pridal k zostave svätcov pustovníka sv. Gála, ktorého si uctievajú v Nižnej.
Barbora Tekeľová z Habovky je rodáčkou z Oravského Bieleho Potoka a zvykne si na plenér odskočiť od svojich žiakov zo základnej umeleckej školy. Jej úlohou bolo tentokrát vytesať z kameňa Michala archanjela, ktorému je zasvätený kostol v Liesku.
Kostol sv. Martina majú Trstenčania. Výjav zo života toho svätca, ako mečom rozsekol svoj plášť a daroval uzimenému žobrákovi, stvárnil na reliéf domáci majster Miroslav Malindra.
Martin Hulej, tiež z Oravského Bieleho Potoka, sa venoval sv. Štefanovi, prvému uhorskému kráľovi, ktorému je zasvätený domáci kostol.
Aj diela vytvorené na jubilejnom plenéri budú pripomínať dávnu slávu bielopotockých kamenárskych dielní a ich majstrov. Sochy patrónov rímsko-katolíckych kostolov z okolia by však nemali ostať v Oravskom Bielom Potoku. „Plánujeme ich ponúknuť a darovať obciam a mestám, ktoré títo svätci opatrujú,“ dodal starosta Jozef Hamaň.
Zachytili silu vodného toku, aby menili obilie na múku Čítajte
Oravci skrotili vodné sily Studeného potoka Čítajte
