ORAVA. Po včerajšom vyhlásení Univerzitnej nemocnice v Martine, že už nebude prijímať pacientom s koronavírusom sa ľudia začali obávať, že nedostanú adekvátnu zdravotnú starostlivosť.
Pomáhať budú aj vzdialenejšie nemocnice
Dnes aj kvôli tomu zorganizovali koordinačné stretnutie štyroch župných nemocníc so zástupcami Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku a Univerzitnej nemocnice v Martine.
„Nemocnica v Martine bude brať kovidových pacientov,“ povedala po stretnutí Silvia Pekarčíková, vedúca odboru zdravotníctva Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK). „Riešili sme, ako si ich budeme presúvať, kto bude koordinátor. Už to funguje, dolaďujeme to.“
Súvisiaci článok V Dolnokubínskom okrese pribudlo rekordných sto infikovaných Čítajte Vysvetlila postup prijímania pacienta infikovaného koronavírusom. „Naše župné nemocnice ho prijmú, budú liečiť, ak bude potrebovať pracovisko vyššieho typu, tak ho tam preložíme.“
Ale môže sa stať, že v martinskej a ružomberskej nemocnici už nebudú mať pre nich miesto, preto ich prevezú do inej. „Môžu skončiť v Banskej Bystrici, Žiline alebo kdekoľvek inde, kde bude voľné miesto.“
Idú stavať toto, čo zbúrali
Podľa nariadenia ministerstva zdravotníctva musia nemocnice reprofilizovať desať percent lôžok. „V našich nemocniciach ide o 134 lôžok, čo splníme," povedala Pekarčíková. "Pri prvej vlne sme stavali priečky, po zlepšení situácie sme ich zbúrali, teraz ich obnovíme.“
Na otázku, či zdravotníci z týchto nemocníc dokážu poskytnúť plnohodnotnú liečbu pacientom s COVID-19, keď nemajú špecializáciu na pľúcne a infekčné ochorenia odpovedala, že im budú pomáhať špecialisti z infektologických kliník. „Ale bude to spolupráca viacerých odborníkov rôznych smerov, lebo väčšinou sú to pacienti s viacerými ochoreniami.“
Súvisiaci článok O Orave zdravo Čítajte Upozornila, že sú limitovaní personálne. „Ľudia sú vyčerpaní, každý má svoje limity fyzické a psychické.“
Ďalšou úpravou je zmena všetkých bielych nemocníc na bielo červené. Ovplyvní to najmä plánované operácie. „Úplne sme ich zastavili v Trstenej a na Kysuciach, obmedzený režim je v Liptovskej a dolnokubínskej nemocnici. Vyvíja sa to každý deň.“
V Žilinskom kraji odoberú denne 1540 vzoriek na testovanie. Pekarčíková to považuje za dostatočný počet. Pripustila možnosť zriadenie mobilnej odberovej jednotky armády v Námestove.
Chorí pribúdajú aj medzi zdravotníkmi
Na stretnutí bol aj riaditeľ Hornooravskej nemocnice Marian Tholt. „Máme štyroch suspektných a piatich pozitívnych pacientov. Hospitalizovali sme ich, liečime ich, jeden je na umelej pľúcnej ventilácii.“
Prečítajte si tiež Takého oddelenia niet široko ďaleko. Majú ho v trstenskej nemocnici Čítajte V karanténe majú 28 zamestnancov z 540. Tholt vysvetlil, prečo prestali vykonávať plánované zákroky. „Sme v najzamorenejšej oblasti Slovenska. Sú dni, keď k nám príde aj desať suspektne covidových pacientov. Riziko ochorenia personálu existuje aj mimo nášho zariadenia. Menšie nemocnici potrebujú podávať akútnu pomoc a nie sú personálne vybavené tak ako veľké fakultné a univerzitné. V malých sa výpadok kvôli karanténe prejavuje oveľa skôr. Musíme za každú cenu zabezpečiť akútne operácie.“
V Dolnooravskej nemocnici majú v karanténe 21 zamestnancov. Na pľúcnej ventilácii nemajú nikoho, no Pekarčíková upozornila, že situácia sa môže rýchlo zmeniť. „Priemerná doba pacienta na lôžku s umelou pľúcnou ventiláciou je 12 dní. Starostlivosť o neho je oveľa náročnejšia ako u bežného pacienta. Nefunguje to tak, že ho napojíte na prístroj a ten urobí za vás všetko. Gro práce odvedú zdravotníci.“
