ORAVA. Už neviem, čo ešte robiť. Mnohí sa ma pýtajú, čo vy na tej Orave robíte, keď toľko prípadov korony denne máte?
Čo robíme? Všetky možné opatrenia, ktoré máme nariadené. V škole sa pravidelne dezinfikuje, vetrá, deti necvičia, nespievajú, nosia rúška, ostatní tiež. Učitelia po poslednej vyučovacej hodine takmer nevládzu rozprávať, pretože cez rúška je to úplne iné. Ale snažia sa!
V prípade podozrenia zamestnanci a žiaci zostávajú doma. Čakajú na deň, kedy môžu ísť na testy. Okres Námestovo je najsilnejší počtom obyvateľov a nemá odberné miesto. Dni sa predlžujú a ľudia čakajú. Čakajú vo svojich veľkých rodinách!
Čo sa deje potom? Dochádzajúci žiaci prichádzajú a odchádzajú do a zo školy častokrát preplneným autobusom.
Mnohé obce si pomáhajú ako vedia. Hasiči dezinfikujú dôležité miesta.
Oravský záchranný systém robí, čo môže. Až sa čudujem, dokedy to zdravotne vydržia. Pretože po skončení svojich pracovných činností idú makať ďalej. Pomáhajú nám! Dezinfikujú školy, úrady, štátne inštitúcie! Ako? Bezplatne!
Nákaza sa šíri a šíri sa aj inde. Len na Orave je hustota obyvateľstva iná a v rodinách žije viac osôb.
Zaujímalo by ma, koľko tých svadieb v tom Poľsku bolo!
Všetkých nás hádžu do jedného vreca, ale verte, nie je to tak. Snažíme sa a všetci chceme byť zdraví a mať rodinu pri sebe.
Autorka je riaditeľkou ZŠ s MŠ Krušetnica.


Autor: Mária Olešová