Športový klub bedmintonu v Zákamennom bol založený v roku 1991. Okrem tohto posledného a hádam najväčšieho úspechu dosiahol počas svojej 14-ročnej histórie veľa ďalších nemenej významných ocenení. Zákamenský bedminton získaval cenné skalpy hneď vo svojich začiatkoch a hlavne v mládežníckych kategóriách. „Už na prvých majstrovstvách Slovenska sa nám podarilo získa zlato zásluhou Zuzany Olbertovej. Titul získala vo štvorhre, ku ktorému pridala bronz vo dvojhre. Počas našej existencie sme celkovo na slovenských šampionátoch získali 29 medailí, z toho šesť zlatých,“ pochvaľuje si úspechom svojich zverencov Juraj Klačanský, najmä zásluhou ktorého sa tento šport v Zákamennom rozšíril do dnešných rozmerov. „Ako každý mladý človek som hrával bedminton. Môj brat sa potom odsťahoval do Trenčína, kde sa bedminton hrával súťažne na veľmi vysokej úrovni. Zaujalo ma to a tak som sa rozhodol skúsiť to v Zákamennom. Bol som učiteľom telesnej výchovy a keďže u nás bolo školské športové stredisko, využili sme jeho prítomnosť,“ opisuje začiatky Juraj Klačanský. „Samozrejme, že sme chceli pôsobiť súťažne. Preto sme založili klub a navštevovali rôzne turnaje po celom Slovensku. Rýchlo prišli prvé úspechy, ktoré nás len povzbudili.“
Pre laickú športovú verejnosť je bedminton známy. Pre zábavu ho hrávajú deti aj na uliciach, no zrejme málokto vie, že v súťažnom prostredí je veľmi náročným športom. Je jednou z najrýchlejších hier, ktoré sa hrajú raketou. Vyžaduje rýchlu reakciu a mimoriadnu telesnú kondíciu. „Len golfová loptička letí rýchlejšie ako bedmintonový košík. Rýchlosť a vynaložená životná energia je oveľa väčšia ako pri ostatných športoch. Pre porovnanie pri 3-hodinovom tenisovom zápase je loptička v hre len 18 minút a pri hodinovom bedmintonovom súboji až 37 minút a pomer zahraných úderov je 1004 ku 1972,“ vysvetľuje Juraj Klačanský. „Naviac, bedminton si vyžaduje momentálne rozhodnutie a nie nadarmo sa hovorí, že je športom pre inteligentných ľudí. Pekne to vystihol jeden televízny moderátor, ktorý povedal, že bedmintonový zápas je šachová partia s rýchlosťou Formuly 1,“ dodal.
I keď postupom do I. ligy Zákamenné prepisovalo svoju históriu, v poslednom období veľa úspechov nedosiahlo. Pre nedostatok financií a obmedzené možnosti sa tréningová činnosť i účasť na turnajoch poriadne znížila. „V minulosti trénovalo viac ako 30 detí osem hodín týždenne a takmer každú druhú sobotu sme štartovali na nejakom turnaji. Teraz trénujú deti iba hodinu týždenne a boli sme len na piatich turnajoch s dvoma hráčmi,“ porovnáva zákamenský tréner. Je tak pochopiteľné, že medaily už toľko nezbierajú. „Medzi našich najúspešnejších športovcov patrí Róbert Sochuľák a Zuzka Olbertová, ktorí sú trojnásobnými majstrami SR ešte v žiackych kategóriách i Janka Cehláriková (Papáková) trojnásobná strieborná medailistka. Teraz si najviac sľubujem od Miloša Vonšáka, ktorý bol vlani medzi 15-ročnými na Slovensku piaty a rovnaký výsledok zaznamenal vo štvorhre so svojím bratom Tomášom. Je obrovským talentom a o rok s ním chceme získať medailu,“ uviedol Juraj Klačanský.
V súťaži družstiev dospelých sa Zákamenné prvýkrát predstavilo pred štyrmi rokmi, keď začalo účinkovať v II. lige skupine východ. Jeho druholigové pôsobenie bolo veľmi zaujímavé, keď vždy skončilo druhé. „Vlani nás na druhú priečku odsunulo len horšie skóre. Teraz sme už svoje kvality potvrdili, i keď v I. lige to budeme mať veľmi ťažké,“ priznáva tréner. Miestenku v najvyššej bedmintonovej súťaži družstiev má Zákamenné zabezpečenú. Lenže vyššia súťaž bude vyžadovať finančné i výkonnostné nároky. Veď len samotné štartovné je vo výške 13 000 korún. „Sme si vedomí, že budeme potrebovať veľa peňazí. Iba cestovanie nás bude stáť 40 tisíc. Sme optimisti a verím, že do 1. augusta prihlášku podáme,“ hovorí Juraj Klačanský, ktorý si je vedomý aj sily prvoligových tímov. „Súťaž hrá osem družstiev na špičkovej úrovni, je v nich niekoľko reprezentantov aj z okolitých krajín. V súčasnom zložení nemáme šancu a posilnenie kolektívu o 2 až 3 hráčov je nevyhnutné. Naším jasným cieľom je udržať sa v súťaži,“ vyjadril sa jasne tréner. Prezradil nám aj smutnú skutočnosť, že I. ligu na vlastné oči v Zákamennom neuvidíme. „Máme malú telocvičňu, kde sú len dve ihriská. Hrá sa turnajovým spôsobom, čo by sa u nás nezvládlo. Ani doposiaľ sa v Zákamennom nehrávalo. Výnimkou bol len barážový zápas s Novými Zámkami, ktorý sme u nás veľmi chceli hrať. Súperovi sme uhradili náklady, no oplatilo sa. Atmosféra bola vynikajúca a povzbudzovanie nám určite pomohlo. Nedá mi ešte nepoďakovať sa Obecnému úradu Zákamenné za dlhoročnú pomoc a spoluprácu,“ povedal tréner Juraj Klačanský.
(jv)
