TRSTENÁ. So žiadnym iným živočíchom neviaže človeka také citové puto ako so psom. Vzájomný vzťah priaznivo utuží a upevní hlavne šport. Z dvoch sa stane jeden tím so spoločným koníčkom. Presne na tomto priateľstve funguje dosť

neznámy šport canicross. Je to beh so psom, kde pes a psovod sú vzájomne prepojení vôdzkou s amortizérom. Nejedná sa o beh po asfalte, ale o terénny beh v lese, na lúkách a poliach. „Vôbec som nevedel o tomto športe,“ hovorí Vladimír Pánik. „Dostal som sa k nemu úplne náhodne. Chcel som si kúpiť amortizér, aby som sa pripol ku psovi. Tam som sa dozvedel, že existujú aj takéto preteky.“
Prvé boli Tatry
Rodák z Trstenej si pred tromi rokmi zaobstaral do domácnosti plemeno border kólia. „Je milej a pozornej povahy. Obľúbená je medzi pastiermi na pasenie oviec. Veľmi som túžil po plemene husky, ale to nie je vhodné do bytovky.“ Nový člen rodiny dostal meno Tori. Okrem nej majú Pánikovci ešte psíka rasy nemecký trpasličí špic.
Vladimír je bývalý futbalista a už dlhé roky milovník behov. Svojho štvornohého miláčika od počiatku brával do prírody a postupne vytvorili nerozlučnú dvojicu. „Keď vidí, že sa chystám na beh, donesie si svoj postroj. Už lieta pri dverách a teší sa. Ráno ma zas pravidelne ako budík zobudí o šiestej labkou, aby som s ňou išiel von.“
Prvé spoločné preteky absolvovali minulý rok v Tatrách a hneď bolo z toho medailové umiestnenie. Na takmer štvorkilometrovej trati skončili na treťom mieste. „Vtedy som ju ešte musel ťahať. Je náročné, kým sa pes naučí s človekom behať.“
Odmenou piškóty

V septembri toho roku absolvoval Vladimír s Tori šieste podujatie. Natrénovanú formu si boli otestovať v Liptovskej Osade. Zišlo sa tam 50 milovníkov tohto športu. „Je tam krásna príroda, zúčastnili sme sa aj vlani. Trať je hlavne popri potoku, čo je výhoda pre psy. Napijú sa a niekedy aj namočia celé. Keď chodíme spolu behať, tak tiež vyberám trať, aby bol aspoň každé tri kilometre potôčik.“
Na Liptove preverilo účastníkov so psami takmer 18 kilometrov. Oravská dvojica skončila v kategórii nad 40 rokov na striebornom stupienku. V absolútnom poradí brali tretie miesto. „Tori sa snaží zo začiatku udávať tempo, no keď prídeme do určitej vzdialenosti, musím ju ťahať. V cieli mám vždy pripravenú odmenu. Naučil som ju na piškóty.“
Okrem behu naučil 56-ročný rodák z Trstenej svojho štvornohého miláčika aj na iné športy. V zime obľubujú bežky. V lete zapájajú aj kolieskové korčule a bicykel.