ORAVSKÁ POLHORA. Známa folklórna speváčka Margita Kuráková má 77 rokov. Sama si vymaľuje izby, nakála drevo, zhodí sneh zo strechy či povymetá komín. Pri tom všetkom nezabúda stále spievať. „Toto som ja, toto ma baví,“ hovorí.
Keď si jeden deň nezaspieva, chýba jej to. „Je to akoby som neuvarila, nepozametala, alebo neumyla zem.“ Spieva tak stále, dokonca aj cez pôst. „Chodím sa k nášmu farárovi potom spovedať, ten o tom vie,“ zasmeje sa.
Veselá rodina
A bolo to tak vždy, pochádza z veselej rodiny. „Keď boli fašiangy, vypratali sme nábytok z izieb a tancovali aj celý týždeň,“ spomína. Obaja rodičia mali hudbu radi, otec bol dokonca známy gajdoš, talent a lásku k folklóru pani Margita mala po kom zdediť. Sama vie hrať na harmonike, no na gajdách len trošku. „Banujem, že som sa neučila viac.“
Odmala jej vraj bolo všade veľa. Recitovala básničky, spievala, tancovala aj hrala v divadielkach. Veľa zábavy zažila aj popri práci. Keď bola s kamarátmi pásť kravy, postavili si hojdačku. Spojili dve veľké chvojiny a na vrch položili tenkú latku.
„Keď sme sa dohadovali, kto pôjde prvý, samozrejme, že som sa prihlásila,“ hovorí s úsmevom. Hojdali ju ale slabo. „Chcela som vyššie, nech dovidím až na pílu.“
Ako sa chlapci do Margity opreli, z hojdačky spadla rovno do vrbín. „Celá som bola oškretá, ale doma som sa nepriznala, lebo by sa rodičia hnevali a ja som s nimi chcela ísť aj na druhý deň.“
Má ešte staršiu sestru Hanku, tá však bola vždy iná, vraj menej šikovná. „Keď umývala riad, vypadla jej šálka z ruky, a keď sme šli plákať prádlo do rieky, polku potopila,“ smeje sa pani Margita.
Hanka bola skôr parádnica, ani učiť sa jej veľmi nechcelo. „Skúšala som ju. Pýtam sa, aké i je v slove pec a ona na to, že tvrdé,“ spomína. „Tak som sa jej potom smiala, že sama je tvrdá, veď tam predsa žiadne i nie je.“
Mladšia sestra tak staršiu často dirigovala. „No, nepáčilo sa jej to, vraj by som sa mala rýchlo vydať, aby som z domu odišla.“ Tak sa však nestalo. Hanka sa vydala skôr a odišla na Dolniaky. „Ešte som jej hovorila, že ju isto do týždňa muž vráti.“ A vrátil? „Nie, ale dlho trvalo, kým sa spolu naučili žiť.“
Polovičná láska
Ani pani Margita o nápadníkov nemala núdzu. „No veľa som ich mala a takých pekných, ja som nechcela kadekoho,“ priznáva. Ak mala ísť s niekým na svadbu, najskôr ho musela naučiť tancovať. „Joj, veselé to vtedy bolo.“
Rozmanitosť krojov je darom našich predkov Čítajte S jedným muzikantom sa mala už aj vydávať, ale zo svadby napokon zišlo. Nepáčilo sa jej, že nádejný ženích šiel odviezť cudzie dievča na motorke z diskotéky. „Bolo mu to ľúto, pýtal sa, čo má povedať rodičom.“
Odpoveď mala hneď. „Veď nech povie pravdu, že je hlúpy,“ zasmeje sa. Ohrdnutý mladík potom prišiel k Margite ešte raz, vraj si aj tak už nikoho nenájde. „Povedala som mu, že ani nepotrebujem, raz budem mať dcéru a viac mi netreba.“
